Rozprávať o opozícii je dôležité. Opozícia je súčasťou nášho politického systému, jej hlas je silný a výrazne ovplyvňuje verejnosť v štáte. A raz nám bude možno vládnuť. Pri vláde možno momentálne rozprávať o zopár všeobecných zámeroch (kým nie je hotový jej program) a kritizovať niektoré personálne nominácie. Dianie v opozícii je zatiaľ zaujímavejšie. A, dodajme, nie veľmi povzbudivé.
Fakt, že účelom stretnutia s Kotlebom malo byť posilnenie führerkových percent, len aby vznikla vláda bez Fica, dostatočne vypovedá o Sulíkových politických inštinktoch.
Keď minulý víkend predseda koaličného Mostu – Híd Béla Bugár deklaroval, že poslanci jeho strany pri hlasovaní nebudú rešpektovať opozičnú dohodu, podľa ktorej má šesť kresiel podpredsedov výborov Národnej rady pripadnúť extrémistom, Sulík prejavil, aspoň tak sa to vtedy javilo, dodatočne zmysel pre to, čo je v politike únosné, a čo je už faux pas.
Pripustil totiž, že dohoda bola chybou. „Nie každá dohoda je šťastná a budeme sa musieť vedieť z toho vymotať,“ vyhlásil doslova.
Nevieme, ako a či sa z toho opozícia vymotá. Pravdou je, že sa v nej začali ozývať aspoň jednotlivci, ktorí si nebezpečenstvo akéhokoľvek zbližovania sa s extrémnou pravicou uvedomujú. Máme však všetky dôvody domnievať sa, že medzi týchto jednotlivcov nepatrí a ani patriť nebude nekorunovaný líder opozície.
Ani týždeň neprešiel od jeho priznania, že dohoda o funkciách vo výboroch mohla byť chybou, a už tu máme prvú ukážku, ako sa z toho „vymotáva“ on sám. Predseda SaS sa vytasil s blogom, v ktorom hodnotí program extrémnej pravice asi takto: „Možno ide v niektorých bodoch mierne do extrému (bod Založíme domobranu alebo bod Zavedieme policajné cvičenia v osadách), ale to je tak všetko.“
Podľa Sulíka je viac ako polovica bodov programu „obyčajný populizmus“ alebo sú to body, ktoré by poškodili našej spoločnosti či ekonomike. „Ďalších 10 bodov je ako keby prevzatých z programu SaS, 9 bodov je na diskusiu a 2 body existujú už dnes.“
Vidíte, aké je to ľahké. Aký fašizmus? Aké nedemokratické ciele? Načo toľko kriku pre čosi, čo ide akurát tak v niektorých bodoch „možno mierne do extrému“?
Je úplne jedno, či sa predseda SaS s naším ašpirantom na führerka naozaj stretol iba raz pred šiestimi rokmi, ako tvrdí. Fakt, že účelom stretnutia malo byť posilnenie führerkových percent (akokoľvek malé), len aby „vznikla vláda bez Fica“, vypovedá o Sulíkových politických inštinktoch dostatočne aj bez znalosti ďalších detailov.
Ak si vážne myslí, že politickú vetvu slovenského fašizmu porazí úvahami, podľa ktorých führerko nie je nebezpečný tým, „že by jeho program rušil demokraciu,“ ale tým, že by sa „Slovensko vybralo rovno na grécku cestu“ či „do Bieloruska“, nechýbajú mu len inštinkty, ale aj rozum.
Ak si to Sulík nemyslí a iba si takýmto spôsobom chystá možného budúceho spojenca, je nebezpečný. A posúva opozíciu, ktorá chce raz vládnuť, „možno mierne do extrému“. A možno aj o dosť viac.