A predsa! V Nemecku stále platí zákon z 19. storočia, podľa ktorého za „sprostú báseň“ teraz hrozia satirikovi až tri roky väzenia.
Pritom Jan Böhmermann reagujúc na inú reláciu, ktorá svojou kritikou rozzúrila Turkov, chcel iba upriamiť pozornosť na to, čo v demokracii ešte legálne je a čo je už za čiarou. Natoľko však „vytočil“ tureckého prezidenta Erdogana, že ten okamžite využil tento archaický paragraf z čias cisára Wilhelma II.
Maslo na hlave má predovšetkým kancelárka Merkelová, ktorá ustúpila tlaku Turecka a dala súhlas k trestnému stíhaniu Böhmermanna, hoci to robiť nemusela. Preto neprekvapuje, že až 66% Nemcov to považuje za nesprávny krok.
Argument, že preniesla zodpovednosť na súd, čím Ankare chcela ukázať, že justícia je v Nemecku nezávislá, má jednu chybičku krásy: Ak ustúpite autokratovi, pre ktorého sú demokracia a sloboda slova len prázdne pojmy, tak len posilňujete jeho presvedčenie, že môže všetko.
Napríklad vydierať vás, ako to predviedol turecký premiér Davutoglu, ktorý pohrozil, že ak EÚ nezruší do konca júna (!) vízovú povinnosť pre občanov Turecka, tak odstúpi od dohody o vracaní migrantov.
Našťastie, na rozdiel od Merkelovej však v Nemecku existujú ľudia, ktorí majú jasno v tom, kto je Erdogan. Napríklad komik Dieter Hallervorde, ktorý mu odkázal: „Spievam jednoducho o tom, čo si zač. Terorista, čo ser… na slobodného ducha.“