Predsa nemôže platiť, že po parlamentných voľbách každý staronový zákonodarca začína s morálnym účtom na nule. Boris Kollár, ktorý o sebe vyhlasuje, že nikdy nebol politik, si to vari nepamätá, ale čo viacnásobný šéf silových rezortov Daniel Lipšic, ktorý sa tiež stal zrazu hlavným Galkovým obrancom? Strata súdnosti.
Od Mečiarových čias nijaký člen vlády nemal toľko masla na hlave vzhľadom na zneužívanie tajných služieb ako práve niekdajší minister obrany Galko. Iveta Radičová ho v novembri 2011 v súvislosti s kauzou nelegálneho sledovania odvolala. Smrdí to až stihomamom, ako minister nechal odpočúvať novinárov, vlastných ochrankárov, sekretárku, nič netušiaceho šoféra kamiónu, ktorý ho na ceste predbehol. Plus osem desiatok podriadených z rezortu obrany a pol stovky vojenských spravodajcov!
Po takej superblamáži by sa každý aspoň trocha sebakritický človek stiahol z politiky a modlil by sa, aby ho nezavreli do basy. Ale Galko si trúfa, ďalších päť rokov vystupuje po boku Richarda Sulíka ako odborník na všetko. Trpezlivosť pretiekla medzi poslancami za Smer i jeho bývalými koaličnými partnermi, keď sa provokatívne dožadoval členstva v novovytvorenej parlamentnej komisii, ktorá má dohliadať na zákonnosť odpočúvania občanov bezpečnostnými zložkami. To akoby pyromanovi dali do rúk zápalky.
V politike by sa mali dodržiavať určité hranice, odkiaľ a pokiaľ môže so svojou bezočivosťou zájsť minister či opozičný poslanec.