A po rokoch sa končila suchým konštatovaním, že tých pre zachovanie života najzávažnejších je nedostatok. Z hľadiska celých oblastí republiky aj období, keď sa k nim normálny smrteľník nedostal.
Prijímali sa nové a nové opatrenia, ale Slovač, pokiaľ ide o zisky, je mimoriadne vynachádzavá. Vždy sa našla dajaká ulička v zákone či mimo neho, ktorou sa chronicky chýbajúci liek zase vyvážal do cudziny. No neurobíte to, keď je to také výhodné?! Stav ťažko chorých bol pre niekoho čímsi triviálnym…
Ministerstvo zdravotníctva pod novým vedením navrhuje jednoduché, logické, no striktné legislatívne zmeny, ktoré majú „pašovaniu“ liekov urobiť rázny koniec. Iste, mnohé novšie zriadené distribučné firmy, ktoré sa o slovenské lekárne ani nešuchli a vo veľkom exportovali, zatvoria svoje brány. Tie ostatné, ale aj lekárne a najmä výrobcovia budú niesť na svojich bedrách väčšiu zodpovednosť, budú si však robiť svoju prácu tu, na Slovensku, a nie dajaké podozrivé kšeftíky cez kopčeky. Navyše tvrdia, že to sa im vyplatí. Čuduj sa svete, všetky strešné združenia zainteresovaných spoločností sa vyjadrili k navrhovanej novele s výnimkou niekoľkých detailov veľmi pozitívne. Napriek tomu, že za porušenie zákona im budú hroziť seriózne pokuty.
Súčasné vedenie rezortu sa odôvodnene tvári spokojne. Tým predchádzajúcim aj s určitou poslaneckou loby teraz ostáva iba si spytovať svedomie, prečo sa to nedalo urobiť už skôr. Lebo peniaze?