Keďže predseda ústavného súdu Gerhart Holzinger v zdôvodnení rozsudku uviedol, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by členovia volebných komisií s odovzdanými hlasmi manipulovali, verdikt by sa dal označiť za víťazstvo právneho formalizmu.
To, že obálky otvorili už v nedeľu večer a nie v pondelok ráno, aby boli hlasy sčítané skôr, bola iste chyba, no ak prítomní zástupcovia FPÖ v jednotlivých okrskových komisiách neprotestovali a zápisnicu podpísali, naznačuje to, že všetko prebehlo regulárne.
Podanie sťažnosti na ústavný súd preto možno vnímať ako pokus zvrátiť nepriaznivý výsledok volieb. Je nanajvýš otázne, či by predstavitelia FPÖ reagovali rovnako aj v prípade, keby tesným rozdielom 30-tisíc hlasov vyhral ich kandidát…
Problematický však nie je samotný verdikt ústavného súdu vo Viedni (ten urobil iba to, čo mu náleží), problém spočíva v tom, že celá krajina je vďaka neuspokojeným ambíciám niekoľkých jednotlivcov znovu v napätí. Pravicovým populistom sa podarilo medzi ľudí vniesť neistotu a vedia, že táto neistota nahlodáva demokraciu a jej inštitúcie, čo hrá v ich prospech. Vedia, že zneistení ľudia začnú pochybovať o všetkom. Od nariadenia opakovať voľby tak môže byť len krôčik k spochybneniu samotného princípu volieb.