Bola v tom obrovská symbolika. Pre Francúzov je 14. júl výnimočný deň. Je oslavou slobody. Lenže práve slobodu islamisti nenávidia zo všetkého najviac. Mierumilovní ľudia oslavujúci na promenáde tento sviatok boli pre džihádistov, ktorí dokážu šíriť jedine strach, priam ideálnym cieľom.
Výber termínu má ešte jeden dôležitý psychologický aspekt. Po mesiaci, keď celé Francúzsko bolo v napätí, či sa počas futbalových majstrovstiev Európy niečo nestane, prišiel útok v okamihu, keď si krajina s úľavou vydýchla. Zvládli sme to! A tu zrazu príde rana, ktorú nik nečakal. A tá bolí vždy viac, ako keď je človek pripravený…
Po teroristickom útoku sa začali ozývať hlasy, že všetko mohlo byť inak, ak by bolo v Európe uľahčené držanie zbraní. Šialenca v kamióne vraj mohli zlikvidovať skôr a zachrániť tak desiatky životov.
Táto predstava, že niekto sa vyberie na oslavy štátneho sviatku s pištoľou a zachráni ľudí, je nielen šialená, ale je absolútnym nepochopením koncepcie slobody v Európe, kde jej istú časť delegujeme na štát a ten jediný je oprávnený dohliadať nad našou bezpečnosťou.
Podľa doterajších štatistík je práve toto oveľa schodnejšia cesta. Prípadov úmrtí strelnou zbraňou je totiž na starom kontinente oveľa menej ako v USA. Meniť to v situácii, keď si už aj v Spojených štátoch začínajú uvedomovať, že sloboda vlastniť zbrane je vlastne prekliatím, by bolo obrovskou chybou.