Ak budú z olympiády v Riu vylúčení Rusi en bloc, obeťami budú tí ruskí športovci, ktorí chcú pretekať poctivo. Výsledky vyšetrovania Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) ukazujú na stovky atlétov, ktorí boli v štátom sponzorovanom dopingu namočení, nepochybne však existujú aj tí čistí. Už teraz sú však obeťami všetci tí športovci, ktorí chceli s Rusmi pretekať bez podvádzania a nedosiahli na medaily iba preto, lebo nevedeli, že pretekajú s chemicky upravenými robotmi.
Medzinárodný olympijský výbor sa ocitol pred dilemou. Na jednej strane ho tlačí to, čo dlhodobo sám vyhlasuje: nemilosrdný boj proti dopingu. Na druhej strane Rusko je nielen tradične vnímané ako športová veľmoc, ale patrí aj medzi najväčších organizátorov a sponzorov medzinárodných športových podujatí na svete.
Potrestanie celej krajiny by bolo novinkou, ktorá by sa podľa mnohých nemala skúšať. Novinkou je však, aspoň od konca studenej vojny, aj v takomto rozsahu štátom organizovaný doping. Agenti FSB meniaci vzorky moču za vopred pripravené falzifikáty (odobraté od tých istých športovcov vtedy, keď boli zaručene čisté) cez prichystanú „myšiu dieru“ v stene laboratória na zimnej olympiáde v Soči 2014. Najmenej 580 sfalšovaných testov ruských zástupcov tridsiatich rôznych športov nielen zo Soči, ale aj pred letnými hrami v Londýne 2012.
Ministerstvo športu, ktoré sa staralo o miznutie pozitívnych vzoriek medzi rokmi 2011 až 2015. Nálezy vyšetrovacej komisie sú devastujúce. A to jej šéf, právnik Richard McLaren tvrdí, že dvojmesačné vyšetrovanie sa stihlo len „obtrieť o povrch“. Bývalý šéf moskovského antidopingového laboratória Grigorij Rodčenkov, ktorý všetko odhalil, priznal, že takto pomáhal pri dopingu desiatok atlétov vrátane pätnástich medailistov zo Soči, ale aj pred hrami v Londýne, atletickými majstrovstvami sveta v Moskve 2013 či plaveckými majstrovstvami v Kazani 2015.
Asi neexistuje krajina, v ktorej by už nepadol nejaký ten športový idol po tom, čo sa dokázalo, že podvádzal. Ruský príklad ukazuje, kam až môže viesť viera politikov, že počet medailí z olympiád či majstrovstiev je otázkou nielen národnej, ale aj politickej prestíže: k tomu, že štát sa začne starať o to, aby sa podvádzanie nikdy nedokázalo. Pretože to politici majú byť idolmi a športovci len ich pomocníkmi. Často, žiaľ, až príliš ochotnými pomocníkmi. Čo nás privádza k tomu, kto je tu tou najväčšou a nepochybnou obeťou. Sú ňou všetci ľudia, ktorí majú radi šport pre to, čím chce byť, nie pre to, čím sa stal, a všetky deti, ktorým sa šport núka ako cesta k pozitívnej životnej náplni a poctivo zaslúženej sláve.