Stanoví sa jej (samozrejme, ak je hlavou štátu žena, tak jemu) isté spoločenské postavenie, pracovné povinnosti i určité obmedzenia. Niektorých činov a konaní by sa mala príslušná osoba vyvarovať. Inak sa to môže skončiť diplomatickou blamážou.
Ale ak aj legislatíva tohto typu v danej krajine neexistuje, sú určité pravidlá, ktoré sa na zahraničných návštevách od najvyššieho ústavného činiteľa a jeho sprievodu očakávajú. Napríklad, že prezident na oficiálnom podujatí bude vystupovať s manželkou alebo sám a nie so svojimi deťmi, hoci už sú dospelé. Ako sa to stalo v Riu de Janeiro, kde Andreja Kisku na slávnostnom ceremoniáli otvorenia olympijských hier sprevádzala jeho 25-ročná dcéra Natália. Čo rozhodne nebolo vhodné.
Post prvej dámy nemusí vždy patriť manželke, napríklad, keď je dlhodobo chorá, alebo hlava štátu ovdovie. V našej histórii sme mali jeden takýto prípad, keď pre chorobu a úmrtie svojej matky Charlotte Garrigueovej zastávala túto funkciu dlhodobo a na vysokej úrovni najstaršia dcéra prvého prezidenta ČSR Tomáša G. Masaryka – Alice Masaryková. Pravdaže, vtedy boli iné časy, vládli iné ústavné zvyklosti. A najmä, nie je to prípad rodiny Kiskovcov.