Vládna koalícia o sebe tvrdí, že má naďalej 81 poslaneckých mandátov, akurát súčasný predseda Siete skladá ministerskú funkciu a oznamuje, že jeho strana hodlá splynúť s niektorým z vládnych partnerov.
Radoslav Procházka svoj projekt obrodenia pravice zle načasoval a ešte horšie realizoval.
O charaktere spomínanej reality azda najvýrečnejšie vypovedá fakt, že to, čo by inde automaticky vyvolalo vládnu krízu, u nás vyvolalo tri tlačové besedy. Na tej prvej piati poslanci Siete na čele s bývalým podpredsedom strany Andrejom Hrnčiarom oznámili, že vystupujú zo strany a hodlajú vstúpiť do poslaneckého klubu Mostu-Híd, odkiaľ Hrnčiar v minulom volebnom období odišiel s Radoslavom Procházkom budovať stranu Sieť.
Na druhej tlačovke oznámil Béla Bugár, že sa dohodol s Hrnčiarom a dodal, že ak predseda Siete Roman Brecely nepreukáže, že má v parlamente dostatok hlasov, Most-Híd bude žiadať jeho odchod z vládneho postu. Na tretej tlačovke oznámil Robert Fico, že vládna koalícia má v Národnej rade naďalej 81 poslancov.
Koalícia vzala na vedomie, že minister dopravy Brecely ponúkol svoju funkciu a koaliční partneri „berú s plnou vážnosťou na vedomie záujem predsedu politickej strany Sieť nájsť zmysluplné využitie potenciálu strany Sieť v štruktúre niektorej z vládnych strán formou integrácie“.
Dodajme iba, že hoci koaliční partneri berú Brecelyho záujem doviesť Sieť k splynutiu s niektorým z nich „s plnou vážnosťou na vedomie“, ani jeden z nich nevedel povedať, kto z nich by mohol byť tým šťastlivcom. V tejto chvíli to však nie je také podstatné. Vládna kríza sa skončila skôr, ako sa mohla začať, a to je pre nich isto dôležitejšie. Ako je možné, aby jedna z vládnych strán prestala existovať a s vládou to ani nepohlo?
Jednoducho: reč je o strane Sieť. Procházka svoj projekt obrodenia pravice zle načasoval a ešte horšie realizoval. Ukázalo sa, že napravo od stredu momentálne nie je dopyt po „gazdoch“ či „alfa samcoch“, ktorí by prichádzali vymeniť politické generácie so stredovým programom. Žiadaná je politika happeningov a silných slov na pouličných protestoch. Kresťanskí demokrati na to doplatili volebnou katastrofou, Bugár a jeho Most preliezli len tak-tak.
Keď Procházka v parlamentných voľbách získal päť a pol percenta, bolo jasné, že nemôže ani nikoho vymieňať, ani nikomu diktovať svoj program. V tej chvíli jeho strana prestala byť zaujímavá aj pre jej samotné štruktúry. Procházka to už sotva mohol zachrániť, pravda však je, že sám všetko ešte zhoršoval svojou neschopnosťou zaujať jasné postoje a neochotou podriadiť prežitiu strany svoje vlastné ego.
Sieť, ktorá nevyvolala generačnú výmenu, nevyvolala ani vládnu krízu. Vládna koalícia sa po necelom polroku symbolicky vracia do okamihu volieb: takto nejako by asi vyzerala, keby Most vedno s SNS dostali zhruba deväť percent hlasov a keby Sieť vôbec neexistovala.