Očividne sa množia prejavy extrémizmu, prinajmenšom takých postojov. A v tejto atmosfére tvrdiť, že nič sa nedeje, lebo v tom a tom roku sa zaevidovalo toľko trestných činov z tohto balíčka a vlani to bolo iba toľko, je takisto zvrátené.
V preplnenom trolejbuse vás ktosi ozbíja o peňaženku a potom na policajnej stanici najväčšiu pozornosť venujú presviedčaniu, aby ste uviedli, že ste ju stratili. Lebo aj tak sa už nikdy nenájde. A v policajnom obvode iba stúpne kriminalita, za čo vyššie prémie veru nedostanú…
Pred kým a čím si to zatvárame oči? Chceme, aby nás dajaký superštatista v Bruseli pochválil, aké je to u nás fantastické. Veď čísla z tabuliek neklamú. Kto na to všetko napokon doplatí? Samozrejme, že radový a ten najpoctivejší občan.
Preto každý krok, ktorý sa urobí v prospech toho, aby sme sa pravde pozerali do očí a podľa toho konali, hoci i na poli prevencie, treba privítať. Aj pokiaľ ide o sprísnenie legislatívy voči javom, ako sú xenofóbia, extrémizmus, rasizmus.
A že tí, čo zaobchádzajú neprijateľne so zákonmi, ktoré vychádzajú z reality, a nie z priania páčiť sa na medzinárodných konferenciách, budú mať dočinenia so Špecializovaným trestným súdom a možno aj osobitnými prokurátormi.
A nie s tými, čo všetko chcú iba zametať pod koberec, zneprehľadniť a falošne premaľovávať súčasnosť. Vyberme si konečne ťažšiu cestu, ktorá však vedie do lepšej spoločnosti.