Ustavičné omieľanie tejto formulky a frázy, že mnohé sa podarilo, no mnohé je ešte treba vykonať, ľudí nijako neupokojilo. Ba práve naopak. Azda ešte nikdy nebola zmena nálad u Nemcov taká badateľná ako práve v priebehu uplynulého roka. Po tom, čo sa hlavnými témami stali migranti, integrácia a terorizmus, ľudia zneisteli.
Z tejto neistoty profituje predovšetkým populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD). Aj keď tvrdenie, že túto stranu stvorila Merkelová, znie možno prehnane, vo svojej podstate je pravdivé. Pôvodne euroskeptické zoskupenie bolo na pokraji zániku (v septembri 2015 malo 3 – 4 %), no práve Merkelovej politika otvorených dverí mu vliala nový život. Merkelová sa tak do povojnových dejín Nemecka zapíše ako kancelárka, ktorá mala leví podiel na tom, že v parlamente sa ocitla extrémna pravica.
Už túto nedeľu sa ukáže, v akej forme je jej Kresťanskodemokratická únia. V Meklenbursku–Predpomoransku, kde sa budú konať voľby do krajinského snemu, dýcha AfD na krk CDU a podľa jedného prieskumu ju dokonca predbehla.
Posledným zásadným testom pred „veľkými“ voľbami do Bundestagu budú síce až májové voľby v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie–Vestfálsko, no prípadná porážka Merkelovej v spolkovej krajine, odkiaľ pochádza, v sebe nesie značnú symboliku. Ak by v nich CDU neuspela, tak je veľmi pravdepodobné, že čoraz osamotenejšia kancelárka, by bola zrelá na odstrel.