To by sa mal Zala naďalej vznášať nad rýnskymi vodami až do nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu? Keď poslanec Národnej rady Vladimír Faič, pravá ruka premiéra, povie, že sa so Zalom nerozprával už rok, iste nepreháňa.
Pravda, na čo sú nám takí europoslanci, ktorých hlas pod Tatrami vôbec nepočuť? A pritom by tu mohli byť užitoční. V Smere, vzhľadom na jeho súčasnú názorovú, niekedy až principiálnu nejednoznačnosť, určite chýba. Iste, politológ Zala má pravdu, ak kritizuje tendencie tejto strany od sociálnodemokratizmu k národnému konzervativizmu. Smer tým lezie cudzím do záhrad, pričom tú svoju pôvodnú necháva aj s potenciálnym voličstvom spustnutú. Ľavicovú, no v spoločenských vzťahov aj liberálnu, ak nepripustíme, že by ju raz mal zaujať Richard Sulík.
Naozaj sa musel Zala na roky zakukliť v Štrasburgu a Bruseli, aby naňho Slovensko pomaly zabúdalo? Alebo to je aj otázka určitej pohodlnosti a keď sa rozšírilo, že nový program strany má zreštartovať ktosi iný, zobudila sa aj jeho márnomyseľnosť? Napriek tomu či práve preto, že vekovo a názorovo rôznorodé dueto Pavol Paška – Ľuboš Blaha je viac ako podivuhodné? Takže, dovidenia, politika? Aj ďalšia zo zakladajúcich členiek Smeru a súčasná europoslankyňa Monika Flašíková Beňová ostro obviňuje vedenie strany z viacerých káuz. Odísť však nechce. Ešte nepovedala posledné slovo. A zrejme je o čom hovoriť, aby ľavica na Slovensku nabrala nový smer.