Vláda má pocit, že pre učiteľov urobila maximum, lebo rezort si na budúci rok prilepší o 300 miliónov eur. Učitelia sa zasa cítia oklamaní, lebo chceli zvýšenie platu už od januára, a preto ich zástupcovia zatiaľ nepodpísali kolektívnu zmluvu. No a samospráva je medzi dvoma mlynskými kameňmi – lebo nemá z čoho zaplatiť ani to navýšenie, na ktorom sa obe strany už dohodli. Ak z úst opozície zaznieva kritika, že na školstvo dávame málo, a jedným dychom požaduje vyrovnaný rozpočet, tak sa treba opýtať, kde sú zdroje, aby bolo možné splniť jedno aj druhé. Inak je to čistý populizmus.
Faktom je, že v rámci krajín OECD dávame na školstvo takmer najmenej – v roku 2013 bol priemer 4,5 % a my sme dávali iba 3,4 % HDP. Faktom je, že štát určite nemusel financovať Národný futbalový štadión, čím mohol ušetriť 5,5 mil. eur. Ani táto suma by však školstvo nespasila, no trochu by pomohla.
Faktom je i to, že slovenskí žiaci v posledných rokoch v testovaní PISA nielenže zaostávajú, ale toto zaostávanie sa čoraz viac prehlbuje. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa žiadny zázrak neudeje ani na budúci utorok, keď zverejnia výsledky za uplynulý rok.
Hovoriť preto o školstve ako o „víťazovi štátneho rozpočtu“ je pritiahnuté za vlasy. Porazení sme všetci. Je preto najvyšší čas nájsť spoločnú reč – hľadať rezervy, zrušiť časť škôl, ktoré sú duplicitné, a postupne navyšovať rozpočet tak, aby sme sa dostali aspoň na priemer OECD.