Konzervatívna vláda Theresy Mayovej na súde prehrala, dá sa však predpokladať, že potrebné hlasy v parlamente získa. Keď už pre nič, tak preto, lebo väčšina britských politikov si myslí, že na návrat do stavu pred vlaňajším referendom je už príliš neskoro.
To však ešte neznamená, že verdikt nič neznamená. Do procesu, v ktorom Mayová a podporovatelia brexitu dosiaľ predpokladali iba dve strany, britskú vládu a európsku dvadsaťsedmičku, zaradil Najvyšší súd tretieho hráča. I keby sa účasť britského parlamentu na brexite mala obmedziť „iba“ na úvodný výkop a potom záverečné zhodnotenie zápasu (Mayová tvrdí, že s výslednou dohodou s EÚ chce predstúpiť pred parlament), nemusí to byť len do počtu.
Napokon, „sklamanie“ z verdiktu, ktoré vyjadril zástupca vlády v konaní pred Najvyšším súdom, bolo skutočné, nielen formálne. Mayová a jej ministri, ktorí sa pred súdom bránili okrem iného odvolávaním sa na to, že moc vlády je odvodená od koruny Spojeného kráľovstva, musia predstúpiť pred poslancov, ktorých moc je odvodená od voličov v ich volebných okrskoch.
Británia po roku nie je o nič silnejšia ani väčšia. Skôr naopak, a to sa ešte iniciovanie článku 50 nedostalo ani na program dňa.
A pri všetkom poznaní „historickej nevyhnutnosti“ hlasovať v súlade s celkovým výsledkom referenda, nejeden z volených zástupcov oboch strán, labouristov i konzervatívcov, zastupuje obvod, ktorý v júni minulého roka hlasoval väčšinovo proti brexitu.
Aj keď sa zdá, že o samotnom iniciovaní článku 50 veľké pochybnosti byť nemôžu, sú tu ešte iné okolnosti. Súčasťou verdiktu bolo aj jednoznačné zamietnutie požiadavky, aby o tomto článku osobitne hlasovali ešte i škótsky parlament a waleské a severoírske zhromaždenia. V reakcii na túto časť súdneho rozhodnutia niektorí škótski zástupcovia už avizovali, že budú k vládnej deklarácii o článku 50 navrhovať dodatky, týkajúce sa budúceho postavenia Škótska, napríklad čo sa týka prístupu na spoločný európsky trh.
Ak podobné dodatky „veľký“ parlament neschváli – čo je vzhľadom na postoje vlády a väčšiny konzervatívcov viac ako zrejmé – iba tým zvýši šance Škótskej národnej strany pri iniciovaní ďalšieho referenda o nezávislosti. Zdá sa, že i keď sa Mayovej minister pre brexit David Davis zastrája, že do parlamentu predloží „jednoduchú a priamočiaru“ deklaráciu o článku 50, následky môžu byť od jednoduchosti a priamočiarosti na hony vzdialené.
David Cameron sa pred rokom rozhodol riskovať osud krajiny, ktorej bol premiérom, v mene upevnenia svojej pozície vo svojej strane. Výsledkom bolo tesné referendum, ktoré však vykopalo hlboký zákop rozdeľujúci všetkých: obyvateľov Británie rovnako ako členov politických strán. Británia po roku nie je o nič silnejšia ani väčšia. Skôr naopak, a to sa ešte iniciovanie článku 50 nedostalo ani na program dňa.