Kultík pokrytectva

Po tom, čo televízia Markíza získala a zverejnila nové zistenia, Andrej Kiska verejne prišiel opäť s novou verziou financovania jeho prezidentskej kampane spred štyroch rokov. Ktovie, dokedy mu vydrží.

25.05.2018 12:00
debata (28)
Prezident môže mať na rováši rôzne hriechy a hriešiky z minulosti. Klamať by však nemal. Ani v mene udržania svojho nereálneho imidžu.

Otázky sú v zásade dve. Prvou je, či Kiska prekročil zákon hovoriaci o financovaní volebných kampaní. Na tú nech odpovedia tí, ktorí to majú v náplni práce. Druhou otázkou je, či je v poriadku, keď sa hlava štátu dlhodobo vykrúca pri vysvetľovaní niečoho, čo by mohlo narušiť jej imidž politického moralizátora. A k tej sa môže slobodne vyjadriť každý občan štátu, ktorému je Kiska prezidentom. Pravda, ak ho netrápi, že bude automaticky zaradený medzi neslušných ľudí, ktorí slúžia temným silám v podobe Kiskových politických protivníkov.

Na rozdiel od Michala Kováča, ktorému ani obdivovatelia jeho zápasu s Vladimírom Mečiarom nezabúdali jeho osobnú politickú históriu, Rudolfa Schustera, ktorý tak rýchlo, ako vyletel nahor, zasa s popularitou spadol naspäť, nehovoriac o Ivanovi Gašparovičovi, ktorý v zásade žiaden fanklub ani nemal, hviezda Andreja Kisku lieta vo výšinách, akoby jeho zvolenie pred štyrmi rokmi nebolo z núdze cnosťou, ale tým najlepším, čo nás mohlo postihnúť.

Tábor jeho spolupracovníkov a obdivovateľov usilovne stojí na stráži, aby jeho imidž nenarušil ani najmenší tieň pochybností. Pochopiteľne. Ak niekto nemá vecný program a jeho zbraňou je moralizovanie, závisí od imidžu viac ako politik, ktorého voliči môžu mať aspoň teoreticky jasno v tom, aké zákony bude asi presadzovať – pre čo sú potom niekedy ochotní pragmaticky prehltnúť informácie o necnostiach svojho favorita. Tak ako to platí napríklad o časti voličov Roberta Fica, ale trebárs aj Richarda Sulíka.

Pre Kisku to neplatí. Ak niekto kritizuje morálku moralizátora, siaha na podstatu jeho politického vplyvu. Kritici sú preto okamžite napádaní mediálnou a politickou „obsluhou“ kultíku nášho súčasného prezidenta. Akoby nebolo možné napríklad kritizovať prezidentovo podnikateľské ja a jeho pokrytectvo vo funkcii, a zároveň ho jedným dychom pochváliť za zastupovanie Slovenska na medzinárodnom poli. Alebo akoby nebolo možné mať výhrady k obom hlavným kohútom Kiskovi i Ficovi naraz.

Od prezidentov sa u nás očakáva, že sa vyviažu zo straníckych pút, ktoré nosili predtým, ako vstúpili do Prezidentského paláca. Pre Kisku bude zrejme celkom normálne, keď strávi posledné mesiace (ak nerátame už jeho súčasné náznaky) budovaním svojej politickej strany alebo svojho zázemia v nejakej už existujúcej. Rovnako bude normálne, keď bude jeho tábor odbíjať kritiku jeho narábania s financiami a jeho následného klamania, ktoré vlastne dodnes neprestalo, ako čisto politicky motivovanú pomstu jeho protivníkov.

Je to pritom smiešne. Prezident môže mať na rováši rôzne hriechy a hriešiky z minulosti. Klamať by však nemal. Ani v mene udržania svojho nereálneho imidžu predtým, ako začne miešať vody straníckej politiky u nás.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #firma KTAG #Kiskovo financovanie prezidentskej kampane