Pri interrupciách sa opäť jasne ukázalo, že skôr než o princíp, im išlo iba o efekt. Pretože, ak má niečo ratio a predkladateľ si za svojím návrhom stojí, tak nemení paragrafové znenie ako na bežiacom páse. A v prípade zákona, ktorý predkladala podpredsedníčka SNS Eva Smolíková, sa človek stratil skôr, než pochopil, o čo pani poslankyni vlastne šlo.
Najprv chcela, aby gynekológovia ženám, ktoré sa rozhodnú podstúpiť tento zákrok, ukazovali obrázok zo sona a púšťali zvuk bijúceho srdca plodu, potom k tomu pridala ustanovenie, že o svojom zámere ísť na potrat budú musieť informovať muža a napokon navrhla, aby „tabletky po“ boli viazané na lekársky predpis, čo vzápätí zrušila. Celé to pripomínalo známe: „Odvolávam, čo som odvolal, sľubujem, čo som sľúbil.“
Vzhľadom na to, že zákon prešiel veľkou väčšinou hlasov v prvom aj druhom čítaní, očakávalo sa, že hladko prejde aj v tom treťom. Lenže pomsta je sladká a poslanci Smeru na čele s Robertom Ficom sa dankovcom pomstili, že nehlasovali za ich „zlato“.
Ženy si tak vydýchli, že nebudú musieť absolvovať ponižujúce procedúry a my všetci si môžeme pogratulovať, že v našej legislatíve je o jednu hlúposť menej.
Na niečo však bolo hlasovanie dobré – ukázalo, kto je skutočná „konzerva“. Vyfarbila sa napríklad Veronika Remišová, mnohými považovaná „za to lepšie v slovenskej politike“. V podstate neprekvapil Béla Bugár, ktorý pod maskou liberála vždy skrýval zarytého konzervatívca. Nuž, podľa skutkov spoznáte ich!