Keďže na čele vlády je od jari nevýrazný Heger, dovoľuje si stále viac a viac. Táto hra mu zatiaľ vychádza, aspoň pokiaľ ide o podporu voličov. Po určitom poklese, ktorú hnutie Sme rodina zaznamenalo na prelome rokov, preferencie hnutia pomaličky opäť rastú. Príčinu treba hľadať v tom, že Kollár sa stavia do pozície tribúna ľudu.
Veľmi pozorne načúva hlasom v regiónoch. Niekto vyjadrí obavy, že po reforme nebude v jeho meste dostupné zdravotníctvo, a tak hneď vycestuje na „miesto činu“ a pred objektívom kamier sa rázne postaví proti rušeniu nemocníc. Začuje slová, že v dôsledku reformy národných parkov by mohli ľudia stratiť prácu, neváha a stiahne svoj podpis pod ňou.
Keďže mu to hrá do karát a prieskumy ukážu, že generálny prokurátor sa teší väčšej obľube ako ten špeciálny, utrúsi čosi o „čurillovskej mafii“ – vie, že týmto slovníkom si získa opäť sympatie.
Upozorní na zvyšujúce sa ceny energií a vyzve svojich koaličných partnerov, aby s tým niečo robili, konečne sa vrátili k práci a prijímaniu dôležitých zákonov a prestali sa hádať.
Hovorí to, čo zneistení ľudia chcú počuť. Tí musia zákonite neodbudnúť pocit, že tento politik je na ich strane – on to zariadi, tak ako filmový Ducháček do roztrhania tela robil všetko preto, aby obránil svojho šéfa, tak on urobí všetko pre blaho ľudu.
V programe Sme rodina, pri ktorom blednú závisťou aj komunisti, nasľuboval hory-doly, takže nemá problém aj teraz sľúbiť čokoľvek. Dôležité je, čo bolo večer v správach. To si ľudia pamätajú! V skutočnosti je to však falošný hráč, ktorý brzdí reformy!