Keďže podpora Andreja Danka v prezidentských voľbách sa výrazne nezmenila – dlhodobo sa pohybuje od jedného do troch percent – tak sa rozhodol naplniť džentlmenskú dohodu so Štefanom Harabinom a vzdal sa v jeho prospech.
Do značnej miery je to však z núdze cnosť. Ako vyplynulo aj z ankety denníka Pravda, voliči SNS nastavili Dankovi nelichotivé zrkadlo. Na prvom mieste by podporili Štefana Harabina (45,7 %) a v tesnom závese za ním by skončil Peter Pellegrini so 42 %. Andrejovi Dankovi by dali hlas len dve percentá. Interpretovať sa to dá dvomi spôsobmi: buď tak, že ho chcú vidieť radšej v parlamente, alebo že až tak veľmi nedôverujú jeho schopnostiam viesť krajinu…
To, že Andrej Danko odstúpi z boja o prezidentské kreslo a vzdá sa v prospech Štefana Harabina, sa dalo očakávať. Preferencie lídra SNS výrazne zaostávali za tými Harabinovými. Nepochybne to posilní tzv. národno-vlastenecký tábor. Zároveň vo vzťahu ku koaličným partnerom a k ich spoločnému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu je však takýto krok veľmi riskantný.
Je zrejmé, že Andrej Danko sa pôvodne rozhodol uchádzať o prezidentské kreslo, lebo potreboval mobilizovať svojich voličov. Navyše takýmto spôsobom dal najavo, že mu opäť ide o spájanie národno-vlasteneckých síl. Z dlhodobého hľadiska môže táto stratégia priniesť SNS vytúžené ovocie. Napokon spájanie síl sa ukázalo ako dobrá taktika už v parlamentných voľbách.
Tento postup kvituje aj samotný Harabin, ktorý na tlačovej besede povedal: „Proces zjednocovania národno-vlasteneckých síl, ktorý naštartoval Andrej Danko pred voľbami, vyústil do toho, že máme národno-vlasteneckú vládu.“
Vládna koalícia, akokoľvek je pronárodná, má však vlastného kandidáta, a tým je Pellegrini, nie Harabin. A keďže v prezidentských voľbách, na rozdiel od parlamentných, si vyberáme len jediného kandidáta, je takýto prístup značne mätúci.
Samotný Harabin sa netají tým, že v prvom kole je jeho hlavným súperom Pellegrini. A vzhľadom na to, že Danko sa vzdal možnosti kandidovať, tak je veľmi otázne, akým spôsobom chce presvedčiť voličov, aby v tom druhom dali hlas Pellegrinimu. Azda si neželá víťazstvo Korčoka!
Od bývalého predsedu Najvyššieho súdu sa dá len ťažko očakávať, že by v druhom kole vyjadril podporu šéfovi Hlasu. Už len z toho dôvodu, že ho považuje do značnej miery za kandidáta progresívcov.
V situácii, keď vlastne koalícia nemá v rukách žiadny nástroj, ako primať Harabina k tomu, aby odporučil svojim voličom, koho majú voliť v druhom kole, bude do celej veci musieť zasiahnuť Robert Fico – dať im jasný signál, kto je koaličný kandidát, pretože niektorí budú mať po prvom kole v hlavách zmätok.
Je isté, že koalícia sa už dostatočne poučila z predchádzajúcich prezidentských volieb, v ktorých prehral kandidát Smeru Maroš Šefčovič práve preto, lebo 14 % voličov, ktorí dali hlas Harabinovi, zostalo v druhom kole väčšinou doma.
No vysvetľovať im, že po tom, čo volili národniara Harabina, majú dať hlas „progresívcovi“ Pellegrinimu, nebude ľahké.