Máme štát, máme vlastného prezidenta, či dokonca prezidentku, ale hlava štátu už roky, vlastne od vzniku samostatnej republiky, nemá kde bývať.
Niežeby boli slovenskí prezidenti bezdomovcami. Naopak, je šťastím pre túto krajinu, že disponujú vlastnou nehnuteľnosťou a bývajú neďaleko Bratislavy, prípadne majú inak vyriešenú svoju bytovú otázku. Pravda, nie všetci – Rudolf Schuster a Andrej Kiska boli z „ďalekého“ východu a to bol problém.
Čoskoro príde do Grasalkovičovho paláca nový prezident, tam bude úradovať. Ale to, čo sa mu ponúka na bývanie, je z núdze cnosť. Máme tú jednu peknú vilku na Slavíne, ktorú pred rokmi od VSŽ odkúpil Rudolf Schuster. Človek by povedal dobrý „kauf“, ale vo vile sa bývať nedá.
Nielenže je v zlom stave, ale ani dispozične nie je riešená tak, aby mohla plniť funkciu sídla hlavy štátu. Sám Schuster z nej dezertoval, keď v nej vybuchol kotol a podkrovie Prezidentského paláca zas opustil po tom, čo tam statočne bojoval s dvojplatničkou. Raz darmo, skromnosť je korunou všetkých cností.
Takže Spojené štáty majú Biely dom, Francúzsko má Elyzejský palác, Londýn má Downing Street 10, kde býva premiér, len slovenskí prezidenti či prezidentka bývajú vo svojich rodinných domoch.
Doteraz sme to nejako „plátali“, ale predsa len by sa už po piatich prezidentoch patrilo začať budovať tradíciu a vyriešiť rezidenciu hlavy štátu dôstojne, nech sa nielen prezident, ale aj Slováci môžu cítiť tak, že sú súčasťou európskeho štandardu. Oficiálne bývanie nemá ani premiér a predsedovia parlamentu si tiež akosi nezvykli bývať v štátnom – teda vo vile na Gorazdovej ulici. Žeby platilo – doma je len doma? Na Slovensku je to tak.