Ak opozičníci vyčítajú ministerke, že v takom dôležitom rezorte, ako je zdravotníctvo, musí byť aktívnejšou, agilnejšou, líderkou, tak možno majú pravdu. Skutočne ju zatieňujú iní ministri. Na druhej strane, ak chce prísť so skutočne dobre pripravenými koncepčnými návrhmi, vyžaduje si to určitý čas.
Opoziční politici majú aj príliš krátku pamäť. Lebo ministerka iba doháňa to, čo oni neurobili, zmeškali alebo opravuje to, čo zbabrali. Výstavbu nemocníc z plánu obnovy – najmä v Bratislave na Rázsochách – zbabrali na jednotku. V ich rukách bola aj optimalizácia siete nemocníc, čakacie lehoty, skracovanie ordinačných hodín na pediatrických pohotovostiach či skoncovanie so zadlžovaním nemocníc. Svojich ľudí na vysokých postoch v rezorte zdravotníctva mali ešte nedávno všetky parlamentné opozičné strany, aj PS a KDH. Namiesto riešení sa ich lídri medzi sebou radšej roky hašterili a hádzali si polená pod nohy.
Pokiaľ ide o výstavbu fakultných nemocníc v Martine a Bratislave z peňazí z plánu obnovy, tak terajší opoziční politici ju absolútne nedomysleli. V Martine neboli vyriešené pozemky a nakoniec sa nenašla ani firma, ktorá by nemocnicu v šibeničnom termíne postavila.
Opoziční politici majú aj príliš krátku pamäť. Lebo ministerka Dolinková iba doháňa to, čo oni neurobili, zmeškali alebo opravuje to, čo zbabrali.
Ešte horšie to dopadlo s nemocnicou na Rázsochách, celý projekt sa rozsypal. Aj preto, že bývalé múdre koaličné hlavy zabudli do projektu prevteliť nemocničné plánovanie – teda ktoré oddelenia , koľko lôžok, vzťahy s ostatnými nemocnicami v hlavnom meste. Dokonca požadovali iba 600 lôžok (asi preto, aby stihli predložiť v Bruseli rýchlejšie plnenie plánu tak trochu v socialistickom duchu). Keď si uvedomili, že najväčšia slovenská nemocnica by mala mať okolo 1 000 lôžok, tak ich počet zvýšili na 800 a projektantskej firme „nakázali“, aby projekt upravila bez finančnej náhrady. Preto musela ministerka Dolinková od zmluvy odstúpiť.
Keď už sa k „zakliatym Rázsochám“ hľadá alternatíva, momentálne v Ružinove, pretože medzitým sa v rovnakej lokalite v západnom cípe Bratislavy otvorila veľká súkromná moderná Nemocnica Bory, začali v časti opozície hundrať. Opäť im trochu vypadlo z pamäti, že v ružinovskej nemocnici zrušili prepotrebnú rekonštrukciu, ktorú nemocnice v hlavnom meste potrebujú, lebo nová fakultná nebude stáť skôr, ako o desať rokov. Namiesto toho sa predbiehajú v argumentoch, ako sa to nedá a aké to bude zlé. Keby sa o alternatíve neuvažovalo, hundrali by takisto. Proste typické slovenské negativistické myslenie a prístup.
V slovenskom zdravotníctve nie je všetko zlé a ani nepatrí medzi najhoršie v Európe, ničí ho však príliš málo peňazí od štátu, nedostatok personálu, mnoho parciálnych záujmov a idealistické myslenie (za všetky neduhy môže Penta či predtým Paška) – chýba pozitívny prístup. Bez neho sa nepohneme vpred. Je to možno výzva pre budúceho prezidenta Petra Pellegriniho, aby zvolal okrúhly stôl, kde by sa stretli všetky politické strany, lekári i dôležití hráči v rezorte a dohodli sa aspoň na základnom kompromise. Inak „Rázsochy“ nepostavíme ani za sto rokov