Nie je to omyl: v akademickom svete sa s nami neráta. Povedať, že je to preto, lebo sa o nás nevie, by bolo klamaním samých seba. Univerzity z niektorých iných „postkomunistických“ krajín v tom rebríčku jednoducho sú. Na nás, ktorí máme pomaly viac vysokých škôl než škôlok, sa však akosi nedostalo. Prečo nás to nemôže prekvapiť?
Napríklad preto, lebo vieme, že dlhodobo povievame na európskom chvoste vo financovaní vedy a školstva. Raz preto, lebo treba robiť dôležitejšie reformy, potom zasa preto, lebo dôležitejší je boj s nezamestnanosťou, potom preto, lebo je kríza…a takto dvadsať rokov. Lenže takto sa to jednoducho nerobí. Kríza je aj v iných krajinách, aj nezamestnanosť, aj reformy. Prečo tam ale na rozdiel od nás vedia, že investície do vzdelania sú aj investíciami proti nezamestnanosti, proti kríze a že vzdelanie je tou najlepšou zo všetkých možných reforiem?
Vzostup ázijských univerzít určite nie je náhodný. Našim politikom, rečniacim o globálnej konkurencieschopnosti, zrejme dosiaľ nenapadlo, že lacní nádenníci v čínskych manufaktúrach vôbec nie sú tým rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa hovorí o storočí, ktoré vraj bude patriť Číne (a Ázii celkovo).
Zlý výsledok nás nemôže prekvapiť aj preto, lebo dobre vieme, ako to je s kvalitou nášho vysokého školstva. Lietajúci profesori, „obsluhujúci“ aj zo tri-štyri vysokoškolské fabriky na diplomy súčasne. Diplomová práca za 500 eur cez internet. To, že dotyčný podvádza, je ešte najmenej. Horšie pre budúcnosť našej krajiny je to, že podvádza preto, lebo netuší, čo by do takej diplomovej práce mal napísať.
Všadeprítomné víťazstvo konformného priemeru, ktorý, pochopiteľne, nedovolí, aby ho z priemernosti usviedčal nejaký výrazný talent, zápal pre intelektuálnu činnosť, novátorstvo. Diplomy, ktoré sa bez práce rozdávajú politickým a iným „významným“ figúrkam, pretože vedenie dotyčnej školy kašle na intelekt, talent a zápal, nieto ešte svetové rebríčky – to vedenie sa „iba“ chce mať dobre v štáte, ktorý na školy kašle.
Sme národ šičiek a montážnikov. A pozor, nič proti nim! Sú to poctivé remeslá a tí ľudia si svoje mizerné platy musia sakramentsky odpracovať. Na rozdiel od školských manažmentov, ktoré robia zo svojich škôl komerčné firmy obchodujúce s diplomami. Na rozdiel od podvodníkov, priemerných učiteľov a ich priemerných študentov. Ani tí nie sú dobre platení, lenže to nikoho neospravedlňuje.
A na rozdiel od celej generácie politikov, ktorá okrem prázdnych rečí a nepodarených reforiem urobila dosiaľ iba veľmi málo pre to, aby to bolo inak.