Novelizácia Trestného zákona nie je vôbec „výmysel“ tejto vlády, ale začala sa ešte za minulej koalície počas ministrovania Márie Kolíkovej. Dnes platný zákon pochádza ešte z dôb ministra spravodlivosti Daniela Lipšica spred 20 rokov. Zmena filozofie je preto namieste.
Ak pred rokom sa nad približovaním zvyklostiam v EÚ, nad znižovaním trestných sadzieb, nad alternatívnymi a peňažnými trestami, dôrazom na prevýchovu nikto nepozastavoval, dnes vyvolávajú búrku nevôle. Pôvodná novela zákona prišla do parlamentu z rúk ministra spravodlivosti Viliama Karasa. V máji 2023 ju do druhého čítania posunulo 127 poslancov – teda aj zásluhou poslancov Smeru a Hlasu. Keďže Hegerova vláda padla, zákon odišiel do zabudnutia.
Novému ministrovi Borisovi Suskovi (Smer) stačilo vytiahnuť zákon zo šuplíka a predložiť do Národnej rady. A to aj v skrátenom legislatívnom konaní, pretože odborná diskusia i pripomienkové konanie už v minulosti prebehli. Nikto by nič nenamietal. Ani z opozície, pretože to bolo ich „dieťa“.
Bežnému občanovi, ktorý ešte úplne neprepadol do siete hier politikov, neostáva tak nič lepšie, ako sa spoľahnúť na starú múdrosť: Pravda je ako vždy niekde uprostred.
A Susko skutočne siahol do šuplíka, no urobil niektoré zásadné zmeny, ktoré rozvírili hladinu vášní v spoločnosti. Ak pred rokom zákon unikal pozornosti verejnosti a filozofia zákona bola všeobecne akceptovaná, dnes je všetko obrátené naruby. Je to politická hra zo strany opozície, babrácke doplnky zo strany Suskovho ministerstva alebo účelové zmeny šité na mieru „našich ľudí“? Občan, vyber si.
Exminister Karas hovorí, že terajšie znenie zákona sa vôbec nepodobá na to „jeho“. Lenže aj on sám prešiel zmenou: do ministerskej funkcie prišiel ako predseda Slovenskej advokátskej komory, dnes je už politikom KDH. Uhol pohľadu sa mení. Po neutíchajúcich protestoch občanov, kritike Európskej komisie, námietkach generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ako aj časti odbornej obce musela koalícia zatiahnuť brzdu.
Poslanec Smeru Tibor Gašpar predstavil 89 zmien. Podľa opozície ide iba o kozmetické ústupky. Hoci by si každý občan mohol urobiť úsudok sám, pretože Gašparove úpravy Suskových návrhov sú verejne dostupné, je to nemožné. Dôvod? Nepoznáme pôvodné návrhy ešte z dielne Hegerovej vlády, ako ani diskusiu k nim, ktorá nakoniec viedla vo viacerých oblastiach k „bolestným“ kompromisom. Politici zase iba zahmlievajú, čo im ako vždy náramne vyhovuje.
A keby aj nie, okrem expertov v trestnom práve len málokto sa dokáže vyznať v nuansách. Jedno riešenie by tu bolo. Ak sa opozícia i koalícia odvolávajú na prax v štátoch EÚ, tak nič nie je ľahšie, aby bod po bode predložili konkrétne sadzby v Nemecku, Rakúsku, Česku či Dánsku. No ani jedna strana tak zatiaľ neurobila, radšej občanov čoraz viac zamotáva a vťahuje do ríše vášní.
Bežnému občanovi, ktorý ešte úplne neprepadol do siete hier politikov, neostáva tak nič lepšie, ako sa spoľahnúť na starú múdrosť: Pravda je ako vždy niekde uprostred.