Pokiaľ sa bavíme o merite veci, sú ešte argumenty jednej aj druhej strany pochopiteľné, respektíve dá sa im načúvať a skúšať porozumieť, hoci tu by mali mať hlavné slovo právnici. To, čo sa vymyká pochopeniu, je zaťatosť, s akou chce túto legislatívnu zmenu presadiť stoj čo stoj, najrýchlejšie ako sa dá, koalícia, a márna snaha opozície zabrániť jej v tom, pritom ešte nedávno mala v rukách všetku moc a ponáhľala sa k predčasným voľbám.
Argumenty SaS, ktoré prezentovala včera pred novinármi, sedia, len – nemožno sa zbaviť dojmu, že Sulík vždy vie, ako vládnuť, až keď povalí vládu, ktorej je súčasťou. Tromfy má preto teraz v rukách Smer a jeho koaličné prívesky, Hlas a Andrej Danko, ktorý nikdy nezradí. Títo teraz môžu udávať tón, aj keby sa Sulíkovi podarilo zvolať na námestia celé Slovensko. (Nie to Matovičovo.)
Líder Smeru je chorý a zrejme to bol dôvod, prečo na včerajšej tlačovke bránili novelu na život a na smrť Richter, Blaha a Gašpar. No dôvod mohol byť aj iný. Blaha nie je hlavným ideológom Smeru, je skôr kuriozitou, ale ak treba pritvrdiť, vysunie ho Fico do prvej línie. A Blaha rečnil pekne, o gestape, ktoré z Úradu špeciálnej prokuratúry vytvoril Lipšic, o človiečiku, ktorý pri Lipšicovom drakonickom trestnom zákone dostane za krádež horalky pomaly trest smrti.
Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) nie je problém len v tom, že im koalícia aj v druhom kole obmedzila čas na diskusiu, ale v tom, že podľa nej tu žiadna diskusia medzi koalíciou a opozíciou neexistuje. „Tu máme normálny komunizmus,“ vyjadrila svoju frustráciu. Matovič im teraz môže zo závetria odkazovať, že „ja som vám to hovoril“ a veselo si kandidovať za prezidenta. Len tak, aby bol bobkovým listom. Teda, ako sám povedal, korením, ktoré nikto neje, ale do jedla sa dáva, aby mu dodávalo chuť.