Tak ako Orbán prekvapil v decembri, keď si na odporúčanie nemeckého kancelára Olafa Scholza „odskočil“ na kávu, vďaka čomu mohli zvyšní lídri otvoriť prístupové rokovania o členstve Ukrajiny, teraz zostali mnohí zaskočení, že maďarský premiér bol zrazu taký zmierlivý.
Hovorí sa, že pes, ktorý breše, nehryzie. Asi to platí aj na Orbána, lebo z jeho úst už zaznelo mnoho nepekných výrokov adresovaných Ukrajine. Niekedy to vyzerá až tak, akoby v Budapešti ani nesedel premiér členskej krajiny EÚ, ale ruský gubernátor.
Možno sa zľakol toho, čo napísal Financial Times, že únia sa chystá tvrdo hospodársky zatlačiť na Budapešť, čo by mohlo viesť k prehĺbeniu verejného dlhu a oslabeniu forintu.
Ktovie. Hoci sa takýto plán zdá málo pravdepodobný – lebo Brusel nemá na niečo také páky a zároveň by to poškodilo aj iné krajiny, lebo maďarská ekonomika je úzko previazaná najmä s nemeckou ekonomikou – Orbán sa mohol zľaknúť, pretože posledné, čo potrebuje, je ďalšie zhoršovanie ekonomickej situácie.
Tá nie je v Maďarsku vôbec ružová. Napriek snahám zastropovať ceny patrila inflácia v posledných rokoch k najvyšším v EÚ (až v novembri sa ju podarilo skrotiť na jednocifernú úroveň). A pokiaľ ide o maďarský forint, ten sa už od krízy v roku 2009 značne oslabil.
Keď si k ekonomickým hrozbám pripočítame aj tie politické – napr. možnosť odňať Maďarsku hlasovacie právo pre pošliapavanie zásad právneho štátu, vzniká tu potenciálne veľmi nebezpečný mix, ktorý mohol vyplašiť aj takého autokrata, ako je Orbán.
A tak sa z mohutného maďarského pastierskeho komondora, ktorý hlasno brechal, stal mopslík…