Platy členov vlády sa totiž nezvýšia zmenou ústavného zákona, ako sa po nedeľnom videu Roberta Fica na sociálnej sieti očakávalo, ale iba obyčajným zvýšením paušálnych náhrad ministrom, na čo stačí uznesenie vlády. A je po búrke v pohári vody.
Pritom si koalícia pripísala síce jednoduché, ale zato dôležité víťazstvo v dennodennom náročnom politickom zápase a v predvolebnej prezidentskej kampani. Opozícia ani nemá ako protirečiť. Sama sa ponúkala, že jej poslanci sú za určitých podmienok ochotní zdvihnúť ruky za zvýšenie platov ministrov. Politici PS, SaS, KDH i Matovičovho Slovenska totiž dobre vedia, že zmrazené platy členov vlády sú skutočne na riadiacu funkciu nízke – aj keď doterajších 5,5 tisíca eur nie je až tak málo.
A keď Fico šikovne vytiahol argument o tom, že radoví poslanci majú o tisíc viac, pritom nemajú žiadnu právnu a ekonomickú zodpovednosť – čo sa rozumie, že nič nerobia, len sedia a rečnia v parlamente – a, naopak, ministri prijímajú dôležité rozhodnutia, podávajú výkony, riadia ministerstvá a chodia do regiónov, ostali opozičníci pacifikovaní. Pretože obhajovať nie malé platy poslancov pred obyčajnými ľuďmi vyžmýkanými dvojcifernou infláciou sa rovná politickej samovražde.
Fico opäť ukázal, že je starý politický harcovník a dokáže súperom prejsť cez rozum. Opozícia by si mala vziať ponaučenie. Ak nebude aspoň trochu mazaná (ako to bolo za čias Mikuláša Dzurindu), tak Fica a spol. tak ľahko neporazí.
Ako úder do prázdna vyznieva aj argumentovanie vysokým zadlžením Slovenska, pre ktoré sú platy ministrov podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti automaticky zmrazené. Pretože proti tomu sa priamo v uznesení koalícia vyzbrojila a vinu za zlé hospodárenie preniesla na predchádzajúce vlády – čo nie je lož.
No mohla si odpustiť poznámku o príprave plánu reálnej konsolidácie verejných financií. V tomto roku sú úspory minimálne a v nasledujúcich rokoch by to malo byť iba o málo lepšie. Nečudo, že investori na finančných trhoch začali byť k Slovensku čoraz obozretnejší – požičiavame si už za riadne mastné úroky. Preto minister financií v rozhovore pre agentúru Bloomberg upokojoval investorov a sľubuje šetrenie v sume 1,5 miliardy eur.
To nič nemení na fakte, že zvýšenie platov členov vlády nespôsobí štátnemu rozpočtu vážnejšiu ujmu. Hoci na prvý pohľad štvornásobné zvýšenie paušálnych náhrad (u premiéra päťnásobné) zo zhruba tisíc eur na štyritisíc vyzerá hrozivo, ide iba o zreálnenie – nemenili sa od roku 2001. Po novom si tak ministri prídu zhruba na deväťtisíc a Fico si prilepší na 11-tisíc eur. Nehovoriac o tom, že vyššie platy ako samotní ministri majú na ministerstvách ich podriadení či riaditelia rôznych štátnych inštitúcií. To v poriadku nie je. Podkopáva sa tak autorita ministra.
Fico opäť ukázal, že je starý politický harcovník a dokáže súperom prejsť cez rozum. Opozícia by si mala vziať ponaučenie. Ak nebude aspoň trochu mazaná (ako to bolo za čias Mikuláša Dzurindu), tak Fica a spol. tak ľahko neporazí.