Ale teraz z toho nič neexistuje! Naopak, ceny surovín išli prudko dole, hodnota našej meny stúpla len minulý rok o 11,5 percenta a štát nebude zvyšovať dane – v rámci boja proti kríze ich dokonca zníži. To znamená, že všetci, ktorí budú zamestnaní a ich príjem neklesá, sa budú mať v tomto roku lepšie ako v predchádzajúcom roku. Pritom už len veľmi ľahké zvýšenie príjmu bude znamenať pekný prírastok reálnej mzdy, pretože sa dá očakávať, že priemerné ceny v tomto roku klesajú (prvýkrát zažijeme na Slovensku tzv. defláciu).
To je dôvod, prečo aj napriek dramatickému výpadku exportu je nálada nášho obyvateľstva ešte relatívne dobrá. Samozrejme, keď bude kríza trvať dlho, zmení sa situácia a narastie počet tých, čo sa majú horšie a klesne počet tých, ktorí sa majú lepšie. Dobrým príkladom na zlepšovanie v tomto roku sú naši dôchodcovia. Po viacerých skromných rokoch teraz zažijú výrazný prírastok ich reálneho príjmu. Dôchodky sú tento rok zvyšované približne o 7 percent a keď ceny v priemere klesnú aj len o jedno percento, ich reálny príjem sa zvýši o 8 percent. Na také reálne zvyšovanie musia v normálnych časoch čakať až 4 roky.
Väčšina nášho obyvateľstva by sa mohla mať ešte lepšie, keby štát bojoval proti tejto kríze tak, ako to bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto seriálu. V tomto prípade by zamestnanci zarobili ešte viacej pre znižovanie dane a zvyšovanie rodičovského. A podnikatelia, ktorí zvýšia investície, by nemuseli odviesť dane za rok 2008. Nezamestnaní by sa mali aspoň menej zle, pretože pri úspešnom boji budú v priemere kratšie bez práce a ich podpora bude v rámci tohto návrhu vyššia.
A tu je vidieť ten dramatický rozdiel. Keď štátny deficit narastie len pre výpadok daňových príjmov v dôsledku krízy, obyvateľstvo z toho nič nemá. Keď však deficit narastie pre účinky opatrení, potom sa dá obmedziť nielen kríza, ale aj každý jeden občan z toho profituje a žije lepšie.
Ako je možné, že by sme sa všetci mohli mať lepšie?
Reálnoekonomicky je vyšší životný štandard pre nás všetkých možný tým, že my o to netto viacej zarobíme a konzumujeme, čo vyprodukujú tí ľudia, ktorí by boli bez úspešného boja proti kríze nezamestnaní. Aj toto je umenie dobrého národného hospodárstva. Rámcové podmienky a politiku treba robiť tak, aby zdroje boli vždy maximálne efektívne využívané.
A najdôležitejší zdroj bohatstva je ľudská pracovná sila. Kvôli tomu je nezamestnanosť nielen sociálny problém, ale z národohospodárskeho hľadiska plytvanie, pretože nevyužívame všetky zdroje, ktoré sú k dispozícii. Dôsledkom tohto plytvania sa majú zle nielen nezamestnaní, ale aj všetci pracujúci sa majú menej dobre, ako by sa mohli mať.
Skutočne ťažká výzva je robiť včas správne kroky, keď sa ako teraz vo svete podmienky prudko zmenia. V tejto situácii normálne opatrenia už nefungujú a len tie krajiny, ktoré dokážu robiť rýchle, odvážne a nekonvenčné zmeny, môžu vyjsť z tejto krízy bez veľkého utrpenia. Milí čitatelia, ak ste prečítali všetkých 9 dielov seriálu, máte predstavu o tom, ako sa ľudstvo dostalo do tejto zlej situácie, ale súčasne ste sa mohli dozvedieť, ako sa z nej môže dostať von.