Navrhovatelia sa vracajú k feudálnej administratívno-právnej územnej jednotke v bývalom Uhorsku – vármegye (komitát), lebo je to „pekný, historický názov a návrat k nemu je praktický“. V budúcnosti sa možno župani a podžupani zmenia na išpánov a vicišpánov.
Povinnosťou Maďarov je brániť a chrániť prírodné zdroje (najmä ornú pôdu a pitnú vodu) a najvyšším súdnym dvorom bude Kúria. Názov pochádza z obdobia Uhorského kráľovstva, keď ním označovali najvyšší súd.
Národné vierovyznanie sa začína vetou hymny „Bože, žehnaj Maďara“ a pokračuje vyhlásením:
„My, členovia maďarského národa, na počiatku nového tisícročia, s vedomím zodpovednosti za každého Maďara, dávame najavo nasledovné: Sme hrdí nato, že náš kráľ, Svätý Štefan, pred tisíc rokmi postavil maďarský štát na pevných základoch a vlasť pričlenil ku kresťanskej Európe a máme v úcte výdobytky historickej ústavy a Svätej koruny, ktoré stelesňujú kontinuitu ústavnosti Maďarska, ako aj to, že naša súčasná sloboda vyklíčila z revolúcie v roku 1956.“
V ústave zachovali pasáž o inštitúte tzv. konštruktívneho vyslovenia nedôvery vláde (na odvolanie vlády je nevyhnutné delegovať nového kandidáta na post premiéra). Návrh obmedzuje právomoci Ústavného súdu, ktorý nemôže zasahovať do ekonomických zákonov, najmä o štátnom rozpočte, a daňových reforiem. Zakazuje parlamentu prijať taký zákon o štátnom rozpočte, ktorý by zvyšoval štátny dlh, a limituje štátnu pomoc pre firmy s oficiálnym sídlom v daňových rajoch. Ústava podporuje rodiny s malými deťmi a matkám udeľuje za neplnoleté dieťa extra volebné právo.
Do novej ústavy sa dostala osobitná formulácia o zahraničných Maďaroch:
„Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť (teda nielen cíti) za osudy Maďarov, žijúcich za hranicami“ a dodáva: „Zákonom môže rozhodnúť o udelení maďarského štátneho občianstva aj ľudom, mimo prípadu narodenia.“
Hádam existuje zhoda medzi ústavnými právnikmi v tom, že by sa svetonázorové koncepcie mali formulovať neutrálne. Nová ústava „nie je hodnotovo neutrálna, ale selektívna, a preto neexistujú záruky, že v každom prípade základné ľudské práva nebudú limitované“, tvrdí Dániel Szabó Máté.
Výhrady proti nej by mali mať aj národnostné menšiny. Ústava chráni maďarský jazyk, ale jazyky menšín sú podľa nej iba v úcte, čo odporuje Európskej charte regionálnych a menšinových jazykov. Zaujímavou novinou je ochrana posunkovej reči hluchonemých, lebo vraj je súčasťou maďarskej kultúry.
Všetky štyri časti ústavy sa odvolávajú na historické dedičstvo svätoštefanskej koruny, tisícročné kresťanstvo a výdobytky protikomunistickej revolúcie z roku 1956, no nenavodzujú novodobé myšlienky otvorenej spoločnosti v integrovanej Európe.
Ústava síce štátoprávne zaraďuje Maďarsko ako republiku, ale medzi jej kulisami stavia ruiny zašlej monarchie. Keby maďarčina dokázala exaktne rozlišovať medzi výrazmi Maďarsko (Magyarország) a Uhorsko, ktovieaký názov vlasti by sa v navrhovanom základnom zákone štátu použil.