Z prieskumu teda vyplynula skôr nedôvera ľudí v politikov a v politické strany ako také. To si už dávnejšie uvedomili osobnosti kandidujúce v komunálnych voľbách a čoraz menej sa hlásia k politickým stranám. Pred rokom 2010 napríklad v meste Trenčín kandidovalo len minimum nezávislých poslancov. Po roku 2014 ich už bola drvivá väčšina. Dávajú tak voličom garanciu, že ich neovláda žiadna strana a budú hlasovať iba podľa svojho svedomia.
Každá minca má však dve strany. Je takmer nemožné niečo zmeniť, ak ste so svojím názorom v mestskom zastupiteľstve osamotený. Nezávislý poslanec sa nemusí nikomu zodpovedať, a to môže byť nebezpečné. Súčasný systém reprezentatívnej demokraci je čitateľný. Vieme sa rozhodnúť, program a smerovanie ktorej politickej strany je nám blízke a ktoré nie. Nebezpečenstvo opustenia tohto systému spočíva v ovplyvňovaní politiky malými, často radikálnymi skupinami.
Politické strany sa musia zmeniť. Nie je možné, aby o všetkom podstatnom rozhodovala jedna osoba, ktorá zväčša nemá ani toľko sebareflexie, aby v prípade neúspechu či kauzy z funkcie odstúpila. Riešením by bola aj toľko očakávaná zmena volebného systému, a to napríklad vytvorením niekoľkých viacmandátových volebných obvodov. V parlamente by tak mal každý región svoje zastúpenie.
Viac by sa mohla posilniť váha prednostných hlasov, aby občania, a nie iba pár vyvolených predstaviteľov strany, mohli rozhodnúť o tom, kto bude sedieť v parlamente. Táto zmena je však možná až vtedy, keď si ľudia uvedomia, že politika ovplyvňuje ich každodenný život a začnú väčšmi participovať na dianí vecí verejných ako doteraz.