Spomeniem len jednu: štátny rozpočet. Namiesto vzájomných prekáračiek a urážok by sa k tomu mali poslanci postaviť serióznejšie. Veď aj v takýchto rozpravách sa rozhoduje o tom, aký štedrovečerný stôl budú mať občania. Lenže ako pri všetkých debatách politikov aj tu zaniká vecná stránka a do popredia sa dostáva osočovanie. Typu, kto je väčší zlodej, koalícia alebo opozícia, keď vládla.
Áno, za názor treba bojovať, no kultivovane, a nie stále iba tvrdohlavo vystupovať proti niečomu a niekomu. Na Slovensku platí skôr to druhé. Svoje polienka opakovane priloží neuspokojený prezident a oheň je na streche. Tento štát akoby nemal ani hlavu, ktorá by mala aspoň ambíciu byť zjednocujúcim prvkom spoločnosti.