Nekonečný seriál na účet verejnosti

Nie je to tak dávno, čo sa Robert Fico s chuťou povozil po Mikulášovi Dzurindovi ohľadne financovania jeho strany. S o to väčšou chuťou dnes Mikuláš Dzurinda poskakuje po hlave Roberta Fica. Sme svedkami práce božích mlynov, alebo letu vracajúcich sa bumerangov?

20.05.2010 08:40
Peter Javůrek Foto: ,
debata (5)

Žiaľ, človek neoddávajúci sa predvolebnému ošiaľu, musí skonštatovať čosi iné. To, čo vidíme, je len ďalšia epizóda nekonečného seriálu na náš účet.aše politické strany sa bez ohľadu na množstvo príslušných zákonov a ich novelizácií (alebo aj vďaka nim?) ani za dvadsať rokov nestali subjektmi s presnými pravidlami hry.

Strany dostávajú peniaze za hlasy vo voľbách, za mandáty v parlamente, príjmy majú z členského aj z darov. Berú si pôžičky a finančnú výpomoc. Ak chcú, svoje dlhy prepisujú na tretie osoby či firmy. V roku 2000 im zákon stanovil povinnosť každoročne zverejniť zoznamy všetkých darcov. Vzápätí sa podiel darov na celkových príjmoch pri väčšine parlamentných strán prudko znížil. Kto chce, nech verí…

Naše strany sú mocenské združenia, ktoré sú však menej kontrolované a menej kontrolovateľné ako mimovládne organizácie. Najväčšia „ťarcha“ kontroly pritom leží na parlamente – čiže na nich samotných. Sú to firmy, ktoré majú vďaka moci politickej možnosť rozdeľovať aj moc ekonomickú.

Firmy, do ktorých sotva zavíta hĺbková daňová kontrola a ktorých finančné audity sú obmedzené len na čiastkové úkony.

Politické strany a hnutia u nás sú jednoducho málo transparentné, a tento fakt dnes neprekryje Fico svojimi žalobami, ani Dzurinda svojím víťazným odzemkom. Ani ostatní. Tento stav stranám vyhovuje nielen preto, lebo vďaka nemu môžu kryť sponzorov a tajiť tak pred verejnosťou možné protislužby.

Vyhovuje im aj preto, lebo dokiaľ sa kontrola neocitne v rukách nezávislých inštitúcií a verejnosti, dovtedy bude všetko v ich rukách – napríklad aj to, kedy sa čo vytiahne na politického protivníka.
O americkej politike sponzorov a protislužieb často v našich končinách počuť ako o cirkuse.

Nuž, možno je to cirkus, lenže vďaka transparentnosti tamojšieho prostredia verejnosť vidí klaunom pod masky a pozná ich identitu. U nás sme odkázaní na čiastkové aféry, týkajúce sa raz jedného, raz druhého. Božechráň, bagatelizovať ich! Akurát, že riešenie tej najväčšej aféry, ktorou je naše úbohé politické prostredie, je stále akosi v nedohľadne.

5 debata chyba