Zásadné školskopolitické rozhodnutia ďaleko presahujú horizont najbližších volieb, a preto by nemali slúžiť na predvádzanie sa a stavanie si pomníkov politických zoskupení.
Školské reformy ani „reformy“ nie sú naliehavé preto, že sa to hodí politikom, ale preto, že dobré vzdelanie je tým, čo nás v živote môže priviesť k bohatstvu materiálnemu aj duševnému a na druhej strane, že bez vzdelaných ľudí hospodárske ani sociálne napredovanie štátu nie je možné.
Preto ak by som mal mať politickú stranu, určite by parlament pri schvaľovaní štátneho rozpočtu presviedčala, že je záujmom i povinnosťou štátu vynaložiť také finančné prostriedky, aby bolo čo najmenej detí, ktoré nenadobudnú vedomosti a zručnosti určené štandardom štátneho vzdelávania.
Tieto prostriedky sú rozpočtovou prioritou, ktorá má prednosť napríklad pred výdavkami na obranu (pretože negramotný vojak je nanič) či pred aktívnou politikou zamestnanosti (pretože občan bez vzdelania je prakticky nezamestnateľný).
Moja strana by ponúkla do kresla ministra občana, ktorý by neukladal učiteľom pracovné úlohy na prázdniny, pretože sám nezvládol termíny, nedával by prázdne sľuby o učebniciach, nebalamutil by verejnosť monitorovými percentami, vrátil by dôstojnosť rezortnému výskumu. Občana, ktorý by nebol v ministerskom kresle ďalším pedagogickým diletantom. Občana, ktorý na vlastnej koži okúsil učiteľovanie medzi tínedžermi.
Na jednom z prvých miest nášho programu by bolo urýchlene vykonať revíziu štátnych vzdelávacích programov a odstrániť z nich nápady zastarané i módne. A podrobne zákonom stanoviť podmienky (personálne, finančné, materiálne, organizačné), ktoré musí zriaďovateľ splniť, aby škola mohla dosiahnuť to, čo podľa štátneho štandardu dosiahnuť treba.
Čím skôr by sme predložili návrh zákona, ktorý dá školám možnosť trestať žiaka porušujúceho školský poriadok spôsobom, ktorý ho zdisciplinuje a štátnej správe povinnosť nekompromisne postihovať rodičov zanedbávajúcich zodpovednosť za povinnú školskú dochádzku detí.
V parlamente by sme neradi mali za kolegov trúdov, grobianov, podvodníkov pri podpisovaní či hlasovaní. Pretože potom nejeden školák nechápe, že on do školy chodiť musí a ešte má byť aj pracovitý, pravdovravný, netárať, nekradnúť.
Dobrý učiteľ je to najvzácnejšie, čo škola má, a najdôležitejšie z toho, čo žiaci potrebujú. Kvalita vzdelávacieho systému však nemôže prevýšiť kvalitu učiteľov, ktorí v ňom pôsobia. Ak sa má zvyšovať efektívnosť vyučovania, musia sa zmeniť nielen nároky na učiteľov, ale aj podmienky ich práce, kritériá ich hodnotenia a finančná odmena.
Výkonnosť učiteľa sa nesmie hodnotiť podľa monitorových percent ani zbierania kreditov, ale napríklad na základe toho, ako jeho žiaci uspeli na vyššom stupni vzdelávania či v zamestnaní. Úľavu by sme učiteľom určite spôsobili aj tým, ak by sme ich oslobodili od návalu administratívy.
Učitelia by si zaslúžili dostať na konci školského roka jeden jediný odkaz: Budú prázdniny, oddychujte! Po nich vás čaká ďalší september a veľmi veľa žiakov, ktorí sa na vás tešia. Budú do školy chodiť radi, pretože sa tam naučia mnoho zaujímavého a užitočného, pretože tam nájdu nielen skvelých kamarátov, ale aj vás, múdrych, vnímavých a láskavých učiteľov.