A čistili územie od pôvodného obyvateľstva. Vznik štátu Izrael plus hry studenej vojny potom viedli k postupnému rozvratu susedného Libanonu. Kvitnúcej multikultúrnej spoločnosti, ktorá fungovala stáročia.
Medzitým v boji proti národným hnutiam a panarabskému socializmu začal Západ podporovať autokratické režimy. Od Iránu (do pádu šacha) až po Maroko. Tieto vlády okrem násilia využívajú náboženské štruktúry. A tak konzervatívne prúdy islamu získali štátom podporovanú prevahu aj v predtým liberálnych oblastiach.
V Kuvajte až do 80. rokov minulého storočia bolo na uliciach vidno aj dievčatá v minisukniach. Dnes je to vylúčené. Navyše slabý hospodársky rozvoj viedol k vytvoreniu más nespokojných mladých ľudí, ktorí sa ľahko radikalizujú. To je obraz, ktorého sa Západ bojí.
Ten navyše zapadá do rámca nedôvery k cudzincom. Napríklad Východeurópanom. Vrátane Slovákov. Po páde železnej opony prichádzali na Západ. Vo verejných priestoroch pôsobili neohrabane a cudzorodo, podobne ako v konverzáciách. V obchodoch často kradli. No nakoniec politickým rozhodnutím dostali ponuku na rýchlu integráciu. A dnes ich prestávajú vnímať ako hrozbu či otravu.
Intenzívna migrácia pritom k Európe odjakživa patrila. Na tomto kontinente sme sa na rozdiel od amazonských Indiánov či austrálskych kmeňov vždy miešali. Myšlienku národného štátu priniesli až nemeckí romantici a klasickí filozofi 19. storočia. K zacementovaniu hraníc prišlo až po druhej svetovej vojne. Spolu so zavŕšením kultúrneho zjednotenia. Vymizli zvyšky regionálnych literárnych jazykov ako bretónčina či sliezčina.
Tento obraz etnicky jednotného priestoru však na Západe narúšal špecifický fenomén druhej polovice 20. storočia – masová migrácia menej kvalifikovanej pracovnej sily. Ide o typický fenomén kapitalizmu. Imigranti sú lacní a nie sú odborovo organizovaní. Vlády s podporou podnikateľov ich preto vítali.
To, že prisťahovalectvo majú na svedomí ľavicové strany, je iba mýtus. Tých, čo nevidia ďalej ako päť rokov dozadu. Áno, časť ľavice sa začala orientovať na ochranu imigrantov ako na súčasť podpory slabších. Lenže to je nedávny fenomén. Naopak, tradičné ľavicové voličstvo bolo na uvoľňovanie imigračnej politiky vždy a všade citlivé.
Vrah z Osla však potreboval vidieť temnú konšpiráciu marxistov a islamistov. Z toho by nás nemuselo zvlášť mraziť. Masový vrah sa vyskytne takmer hocikde. Nezáleží ani na zriadení. Ešte aj v socialistickom Československu sa našla žena, Olga Hepnarová, ktorá v roku 1973 spísala akýsi osobný manifest proti modernej spoločnosti a potom nákladným autom na pražskej Triede obrancov mieru zavraždila osem ľudí.
Problém však je, že v zásade podobnými očami ako Anders Breivik sa na svet pozerá veľa ľudí. Nie sú to masoví vrahovia. Breivik je monštrum. Ak sa však človek dnes pozrie na rozličné poloverejné, napríklad internetové fóra, menších beštií tam nájde celé armády.