Druhým krokom bolo to, že najmä Americká a Európska centrálna banka poskytli bankovému sektoru za uľahčených podmienok takmer neobmedzenú likviditu (peniaze). Napríklad Americká centrálna banka vypožičala bankovému sektoru ku koncu roka 2008 osemkrát viac, ako na začiatku roka. Tým bol vykompenzovaný fakt, že banky si už navzájom nedôverovali a požičiavali si medzi sebou oveľa menej peňazí ako obvykle.
Takmer všetky centrálne banky na svete výrazne znížili úrokové sadzby, čím chceli dosiahnuť, aby v dôsledku finančnej krízy nevznikla aj hospodárska kríza v reálnej ekonomike. Radikálne znižovanie úrokovej sadzby je určite potrebné, ale žiaľ, bolo uskutočnené príliš neskoro a už to nestačilo. Na Slovensku minulý rok táto finančná kríza nebola, a preto ju slovenskí obyvatelia v tzv. vyspelých krajinách príliš nesledovali.
Úplne inak to bolo v Severnej Amerike a západnej Európe. Každý deň boli v médiách veľmi dramatické správy o tomto senzačnom a dosiaľ jedinečnom vývoji. Veľa domácností zažilo zníženie hodnoty svojho majetku. Ľudia sa báli a začali menej konzumovať. Aj podniky zostali opatrnejšie a odsunuli plánované investície. Ďalšie znižovanie odbytu bolo spôsobené cez ťažší prístup občanov a podnikov k úverom.
Keď spotreba a investície náhle a dosť prudko klesli, pocítili to samozrejme aj ostatné krajiny, pretože ich exporty do Severnej Ameriky a západnej Európy dramaticky klesli. Napríklad v Japonsku klesol v decembri export o neuveriteľných 35 percent. Celá kríza bola u nás na začiatku spôsobená cez výpadok exportu a následne sa stali slovenskí konzumenti opatrnejší a podniky čiastočne presunuli svoje investície aj tu.
Určite ste si všimli, že všetky prognózy boli v poslednom čase na ten istý smer nesprávne – vždy bola realita horšia ako predpoklad. Ešte nejaký čas to tak aj zostane. Dôvod je ten, že teraz nejde len o normálnu hospodársku krízu, ale o úplne novú, dosiaľ jedinečnú vývojom, s hroziacou dynamikou nadol.
Sú dôvody, prečo táto superkríza nebude tak dlho trvať.
Taký prudký začiatok nebol ani počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch. To však neznamená, že tentoraz bude trvať tak dlho. Má to tri dôvody:
1. Dnes existuje vo všetkých krajinách nejaký záručný systém pre vklady, a preto si sporitelia neukladajú peniaze pod matrac.
2. Prakticky všetky vlády sú rozhodnuté bojovať proti tejto kríze. Napríklad v mnohých významných krajinách sú vypracované plány na ,,oslobodenie“ finančného sektora od zlých investícií do dlhopisov, takže bude vedieť zase raz normálne fungovať.
3. Najdôležitejšie je však to, že centrálne banky sa v tejto kríze správajú úplne inak ako počas Veľkej hospodárskej krízy.
A aké senzačné a dosiaľ nepredstaviteľné veci začali niektoré centrálne banky v posledných pár týždňoch v boji proti tejto kríze robiť a aké ešte budú robiť v nasledujúcich mesiacoch, to sa dozviete v 4. časti tohto seriálu na budúci utorok.