Hlavná aktérka Milena Gabanelliová a tím jej spolupracovníkov si za celú existenciu relácie, teda za posledných sedemnásť rokov, odniesli až neuveriteľných 71 domácich a medzinárodných ocenení. Tohto roku sa Report dostal aj do zoznamu najlepších desiatich programov všetkých talianskych televízií. Gabanelliovú pre jej postoje a odhodlanie dokonca Hnutie piatich hviezd navrhlo ako občiansku kandidátku na funkciu prezidentky.
Prečo taký úspech?
V prvom rade reportáže sa robia apoliticky z pohľadu či podnetu občana a pre občana. Autori príspevkov idú hĺbkovo a analyticky „do špiku kosti“ problému. Neboja sa poukazovať na korupciu, škandály a mafiánske prepojenia aj v najvyššej politike, za čo čelia desiatkam žalôb a trestných stíhaní, dokonca i vyhrážkam smrťou. Mimochodom, ktovie, ako by si poradili s takým spisom Gorila? Len zopár príkladov. Najnovšie odhalenie škandálov s prihrávaním si zákaziek vo verejnom obstarávaní v Ríme či vopred dohodnuté teplé miestečká v regióne Lazio poriadne rozhýbali talianskou politickou scénou. Pravdepodobne budú padať aj konkrétne hlavy. Škandalózne odhalenie týrania zvierat v Maďarsku zase vďaka Reportu rozhýbalo medzinárodné ekologické organizácie. Jednoducho tím reportérov obraňuje ľudí a stojí na ich strane ako „občianska pomoc“.
Príklad z opačnej strany
Keby som mal udeliť cenu médiu, ktoré v roku 2014 najmenej prispelo k riešeniu občianskych tém, ba čo viac, viedlo k negatívnemu občianskemu spolunažívaniu, nominoval by som taliansky časopis Visto. Týždenník, ktorý vychádza v náklade 350–tisíc výtlačkov (čo nie je málo), totiž nedávno vydal škandalóznu prílohu s výstižným názvom Najlepšie vtipy o gejoch. Týmto krokom poriadne rozčertil ľudskoprávne organizácie, tamojšiu LGBTI komunitu (Arcigay) a ďalšie mimovládky. Vtipy totiž poukazujú na určité stereotypy tejto menšiny a povedzme to na rovinu – vysmievajú sa z nich. Vydavateľ Federico Silvestri sa však obraňoval tým, že vtipy o gejoch patria popri vtipoch o policajtoch, paroháčoch, blondínkach či popri populárnych anekdotách o Berlusconim a Tottim medzi klasiku. Vynechanie „týchto občanov“ by vraj bolo diskrimináciou. Nuž porovnávať anekdoty z istého profesijného prostredia s vtipmi o gejoch či Židoch je však predsa len niečo iné. Priznám sa, pri listovaní tohto týždenníka som si spomenul na taliansky fašistický časopis Obrana rasy, ktorý pred viac ako polstoročím publikoval podobné karikatúry o černochoch, Rómoch, Židoch… Výkonný riaditeľ Visto Roberto Alessi sa už za škandalóznu prílohu o „týchto občanoch“ ospravedlnil. Hádam ju naozaj nemienili v zlom. Pozabudli však na to, že médiá majú jednu obrovskú moc – môžu spájať, ale aj rozdeľovať spoločnosť. A im sa podarilo to druhé.