Či to bola viac ako 10-tisícová občianska petícia, relevantný prieskum verejnej mienky, workshopy s občanmi a odborníkmi alebo deklarácia 300 osobností spoločenského, kultúrneho, vedeckého a politického života, vždy išlo o zachovanie tohto jediného mestského stánku kultúry svojho druhu.
Ako je možné, že za šesť mesiacov nebola predložená žiadna právna analýza v záujme zachovania majetku mesta, žiadny skutočný návrh na zmenu stavu tejto kauzy v prospech občanov? Žeby zámer? V prvom rade sa majú predsa deklarovať záujmy mesta – územným plánom a až potom búrať či stavať. Nevieme dokonca ani to, čo vlastne zamýšľa na tomto území realizovať sám developer. Zbúraním PKO by sa Bratislava posunula na kultúrnu perifériu. Tento fakt potvrdí každý organizátor kultúrno-spoločenských akcií v meste.
Bratislava postupne stráca svoje verejné priestory: divadlo Stoku, divadlo Astorku, amfiteáter, PKO, zelené priestranstvá a podobne. Negatívom je tiež, že prenajímanie cudzích priestorov na kultúru stojí mesto ďalšie zbytočné financie, hoci PKO by mohlo naďalej zarábať – tak ako pred jeho zatvorením. Tiež mohlo byť okrem miesta určeným na kultúru aj priestorom vhodným na konferenčné účely, po ktorých je v poslednom čase veľký dopyt a ktoré sú aj veľmi výnosné. Prečo sa vždy hovorí iba o stratách developera, ale už nie o stratách mesta?