Tradičná predstava o pomoci je dostať bezdomovcov z ulice do dočasného útulku, dočasného bývania a až nakoniec sa pokúšať o stabilné bývanie. Pred 20 rokmi tento prístup spochybnil Philip Mangano.
Prišiel s filozofiou „najprv bývanie“, kde mesto začne tým, že chronickým bezdomovcom zabezpečí bezplatné ubytovanie s podporou sociálnej práce. Všetci to považovali za scestný nápad a za nespravodlivé, neúčinné mrhanie verejných zdrojov, čo bude motivovať k bezdomovectvu aj ďalších.
V Utahu pred 10 rokmi prijali plán, že takto do roka 2015 skúsia vykoreniť chronické bezdomovectvo – a na prekvapenie všetkých to funguje. Počet bezdomovcov v Utahu sa znížil zatiaľ o 91 %, časť z nich už má prácu aj normálne bývanie. Našli by sme odvahu skúsiť to aj na Slovensku?