Sme však na Slovensku, kde je mi vzhľadom na hodnotovo mizernú a vlastne monologickú ponuku strán jedno, ktorá vyhrá. Takže si prajem veľkolepejšie veci. V prvom rade neeskalovanie utečeneckej krízy, respektíve hnedú farbu iba v čokoláde, menej áut na chodníkoch a, pokiaľ ide o „moju“ tému, tak, samozrejme, pokrok v oblasti rodovej rovnosti a násilia páchaného na ženách – konečne hádam ratifikáciu Istanbulského dohovoru. No a úplne osobne – nevyhasnutie energie a zdrojov pre feministický časopis Glosolália, vďaka ktorému máme s filozofkou Lenkou Krištofovou možnosť aspoň čiastočne štandardizovať práve mužsko-ženskú nerovnováhu rodovo citlivým reflektovaním ženského.
Veľkolepejšie veci
Na budúci rok sú parlamentné voľby. To by v štandardnej krajine bola príležitosť želať si výhru politickej strany, ktorej program sa blíži mojej predstave o fungovaní sveta, napájanej u mňa ľavicovými a zelenými prameňmi.
© Autorské práva vyhradené