V Spojených štátoch vďačnú funkciu „veštica z Omahy“ opäť využil najbohatší muž planéty a investorský guru Warren Buffett. V rozhovore pre televíziu CNBC zaprognózoval, že hoci americká ekonomika „spadla z útesu“, nakoniec sa spamätá. Bohužiaľ podľa neho oživenie prinesie taký nárast cien, ktorý prekoná aj obdobie prudkého zdraženia ropy pri šokoch v 70. rokoch.
Ani taký mág ako Buffett si však nedovolil odhadnúť, kedy sa kríza otočí. Iba priznal, že vývoj v USA sa blíži k „najhoršiemu očakávanému scenáru“, prepadu biznisu a rastu nezamestnanosti.
Že sú odhady skutočne neisté, potvrdili aj najväčší odborníci na druhej strane Atlantiku. Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet ešte na konci februára tvrdil, že ekonomika eurozóny by mohla na budúci rok už rásť. Podľa najnovšieho dokumentu EÚ je však výhľad rastu v roku 2010 „vysoko nepravdepodobný“.
V takejto situácii by sa ako jediné riešenie mohlo zdať zrušenie akýchkoľvek predpovedí. Lenže bez predpovedí by sa ťažko prijímali rozhodnutia. Ako by vlády zistili, ktoré opatrenie by mali prijať a ktoré nie? Na čo použiť miliardy a kde ich, naopak, ušetriť?
No napríklad tak, že by ich vôbec nezaujímalo, čo vlastne míňanie prinesie. Koľkokrát napríklad slovenská vláda povedala, aký prínos bude mať pre domácu ekonomiku zavedenie šrotovného? Ľudia by mali mať právo vedieť, čo z toho bude, ak z ich daní podporia predaj áut.
Zatiaľ však situácia skôr pripomína voľný pád. Ministerstvo financií ani nestíha prispôsobovať odhady štátnych príjmov novým očakávaniam rastu (poklesu) ekonomiky, nie aby ešte vysvetľovalo, čo prinesú všetky balíčky. Samozrejme, mohla by sa ešte ozvať Národná banka Slovenska, ktorá isto má dosť analytických kapacít na predpovede.
V období vážnej krízy by analýzy NBS Slovákom určite neprekážali. Otázka znie, či aj vláde. Aby sa náhodou nezopakoval pondelok, keď centrálna banka oznámila, že najnovší návrh znížiť poplatky pre správcov budúcich penzií z dielne vlády je likvidačný.