Jednoducho povedané: Brusel v záujme EÚ obetoval Ukrajinu. A v podstate oprávnene. Hlavným vinníkom plynovej krízy neboli Rusi (aj keď to tak vyzeralo), ale Ukrajinci.
Ukrajina urobila v spore o (lacný) plyn dve chyby. Po prvé, odmietla rešpektovať tvrdé geopolitické pravidlá hry. Juščenko nemôže jednou rukou podpisovať dohody o strategickom partnerstve s USA, hnať krajinu do NATO, robiť otvorenú protiruskú politiku – a druhou rukou nútiť Gazprom, aby Ukrajinu dotoval lacným plynom (trikrát lacnejším, ako je európsky štandard). Juščenko dobrodružnou proamerickou politikou riskoval. A odmietol za to platiť…
Po druhé, Ukrajina do svojho sporu s Moskvou nešťastne a bezohľadne zatiahla polovicu Európy (vrátane Slovenska). Najskôr súdne spochybnila platnosť zmluvy o tranzite ruského plynu do EÚ (chcela vyššie poplatky za prepravu). Gazprom napriek tomu pokračoval v dodávkach plynu pre európskych partnerov. Keď si Ukrajinci začali časť európskeho plynu ,,ulievať" pre seba, Rusi chceli na hranice poslať inšpektorov. Ukrajina to odmietla. Načo Rusi dočasne uzavreli deravé ukrajinské trasy. Ostatné tranzity pre EÚ nechali v plnej prevádzke (preto Česi a Rakúšania krízu zvládli s menším stresom ako Slovensko a Balkán).
Plynový pat v rozhodujúcej miere zavinila Ukrajina. Ktorú z tepla povzbudzovali Spojené štáty. Keď teraz ostane v bitke s Ruskom sama, bez priateľov, nebude to nespravodlivé. Bude to prirodzené.