Povestná veta tak teraz znie: „Členovia a sympatizanti SaS, ktorí ešte neboli riaditeľmi štátnych podnikov, nech sa hlásia u pána Sulíka.“ K tomu by však bolo ešte treba dodať: mailom.
Neštandardnosť spôsobu, akým sa Richard Sulík rozhodol osloviť potenciálnych kandidátov na miesta, ktoré bude obsadzovať SaS, je zároveň smiešna aj smutná, ale najhoršie je, že ide v logike veci. Ak totiž SaS nemala vhodných kandidátov na obsadenie funkcií ministrov (pozri Galko ako minister obrany) a štátnych tajomníkov (Lucia Nicholsonová), ďalších ľudí na obsadenie nižších postov bude hľadať ešte ťažšie.
To o charaktere strany nielen veľa napovedá, ale aj takmer všetko vypovedá. Konflikt virtuálneho sveta s realitou býva tvrdý nielen v sci-fi, ale ako sa ukazuje aj v slovenskej politike. SaS bez regionálnych štruktúr tak bude nútená neustále improvizovať, pričom výsledok je viac ako neistý. Máme sa na čo tešiť!
Mimochodom, s obdobnými konkurzmi už máme svoje skúsenosti. Len pre osvieženie pamäti: takýmto spôsobom bol prijatý za ministra vnútra Vladimír Mečiar, ktorý rovnaným spôsobom neskôr prijal aj Ivana Lexu. A potom, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.