V situácii, keď svetom zmieta ekonomická kríza, sú dosahy prípadného odstavenia výroby a hoci aj krátkodobého vypadnutia zo svetového trhu z dôvodov nedostatku energetických surovín nedozerné. Cena, ktorú by celá spoločnosť zaplatila v podobe straty odberateľov pre podniky a následnej straty zamestnania pre tisíce ľudí, vysoko prevyšuje náklady na riešenia energetickej bezpečnosti. Prevencia je vždy lacnejšia než liečba. 

Pre Slovensko môže byť inšpiráciou Česko. Je v omnoho lepšej situácii, ale nezastavilo svoje snahy o udržanie a posilnenie ekonomickej suverenity. Význam, ktorý energetickej bezpečnosti Praha prikladá, je vidieť nielen v politickej, ale aj hospodárskej rovine. Slovenskí vládni predstavitelia slovne útočili na energetické firmy pre ceny, ktorú ony platia Rusku za dodávky a neoblomne presadzovali nenahraditeľnosť súčasného dodávateľa. Česko poverilo energetickou diplomaciou špeciálneho veľvyslanca a začalo práce na severojužnom prepojení plynovodných sústav (projekty Gazela a Opal). Tie zabezpečia stabilitu dodávok pre krajinu aj v prípade, že Rusko zmení transportné priority zo súčasného plynovodu Bratstvo na severný koridor, ktorý obchádza nielen Ukrajinu, ale aj Slovensko a Česko.

Slovensko musí prebrať aktívnejšiu zodpovednosť za svoju energetickú bezpečnosť. Stavby nových blokov jadrových elektrární a vodných elektrární vyplývajú z energetickej stratégie. Okrem toho je potrebné v spolupráci so severnými a južnými susedmi Slovenska vybudovať terminály na dovoz skvapalneného plynu a investovať do severojužných prepojení pre tranzit plynu, elektrickej energie, ale aj ropy. Súčasné problémy s elektrinou a vzájomná prepojenosť rôznych energosystémov poukázali aj na potrebu vykonať ich podrobnú analýzu. Podpora domácim úsporám a obnoviteľným zdrojom energie, ktoré neohrozia stabilitu energetickej sústavy, by mala byť samozrejmosťou a politickou prioritou.

Pretože spoliehať sa na svoju vlastnú dôležitosť ako tranzitnej krajiny je prinajmenšom nezodpovedné. Veď to hovoríme v čase, keď sa spomína nie jedna, ale hneď niekoľko alternatívnych trás, z ktorých všetky obchádzajú Slovensko. Keď bude v prevádzke severný aj južný tranzitný plynovod z Ruska do západnej Európy, môže Slovensko doplatiť na obchodné spory medzi Ukrajinou a Ruskom omnoho horšie a na omnoho dlhší čas. Bolo týchto pár dní zimy dostatočných, aby sme sa zobudili alebo budeme naďalej klamať samých seba, že to bola iba nočná mora?

Autor je doktorand na Central European University v Budapešti, venuje sa energetickej politike v strednej Európe