Minister Simon je členom vlády Slovenskej republiky. Tá je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky (Čl. 114 Ústavy SR). Vláda, ktorej je členom, je veľmi čerstvá. Taká čerstvá, že ešte jej parlament nestihol vysloviť dôveru. Dôveru parlamentu však vláda musí mať. Ak ju nemá, prezident vládu odvolá (Čl. 115 Ústavy SR). Kým nemá vláda dôveru parlamentu, nemá moc.
Štátna moc totiž pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov – poslancov parlamentu (Čl. 2 Ústavy SR).
Kým 76 poslancov nepovie vláde svoje prvé áno, dovtedy vláda nemá dôveru, a teda ani politickú moc. Nemá mandát presadzovať svoju politickú vôľu do života spoločnosti. Nemá mandát presadzovať zmeny premietnuté v programovom vyhlásení vlády, kým nie je schválené.
Pokiaľ nemá dôveru, môže „iba“ úradovať v nepolitickom, udržiavacom režime. Udržiava súkolesie úradov v chode. Dobre naolejované, no bez zásadných opráv a úprav, o generálke ani nehovoriac. Môže napríklad vykonávať kontroly, no nemá presadzovať politické zmeny, ktoré sú predmetom vládneho programu. Tie majú byť najprv schválené parlamentom. Dovtedy je to vláda úradnícka.
Minister Simon to však nerešpektuje. Schválil zrušenie poplatkov za vyňatie z pôdneho fondu ešte skôr, ako mu to odklepol parlament. Hoci je toto opatrenie súčasťou programového vyhlásenia vlády predloženého do parlamentu, nemá právo podpísať žiadny úradný dokument týkajúci sa opatrenia deklarovaného vo vládnom programe skôr, ako mu na to parlament nedá ústavný mandát.
Nie je to však jeho jediný prešľap v súvislosti s neschváleným vládnym programom. Minister Simon verejne vyhlásil, že máme veľa chránených území, a preto by sa ich rozloha mala znížiť. Vláda sa však vo svojom programovom vyhlásení nezaväzuje rozlohu chránených území znižovať, ale prehodnocovať. To je zásadný rozdiel.
Prehodnotenie rozsahu chránených území automaticky neznamená znižovanie ich rozlohy. Prehodnotenie znamená, že sa ochrana slovenskej prírody opätovne posúdi z hľadiska vedeckých poznatkov, medzinárodných záväzkov a ekonomickej situácie krajiny. Teda predovšetkým odborne a nie politicky. Hoci je ochrana prírody základnou súčasťou environmentálnej politiky, primárnym hľadiskom pri vyhlasovaní chránených území je hľadisko odborné.
Akčný Zsolt Simon ruší poplatky za vyňatie z pôdneho fondu skôr, ako na to má ústavný mandát. Znižuje ochranu pôdy, pritom je ministrom pôdohospodárstva – ministrom, ktorý má pôdu chrániť.
Akčný Zsolt Simon chce znižovať rozlohu chránených území, hoci programové vyhlásenie vlády nielenže nie je schválené parlamentom, ale znižovanie nenavrhuje, pretože ani nemôže. Navyše je aj ministrom životného prostredia – ministrom, ktorý má prírodu chrániť.
Superminister Simon je zrelý na akčné superodvolanie.
