Výsledok doterajšej transformácie zdravotníckych zariadení je taký, že ziskové oddelenia ako laboratóriá, diagnostika (magnetická rezonancia a CT), patológia či rýchla záchranná pomoc sa sprivatizovali a nerentabilné prevádzky zostali štátne. Zvykne sa tomu hovoriť socializácia strát a privatizácia ziskov.
Keďže finančné toky sa presmerovali do súkromných vreciek, nemocnice teraz majú oveľa nižšie príjmy a neprestajne sa zvyšuje ich zadlženie. A tak zatiaľ čo si zopár ľudí užíva „plody privatizácie“, na oddlženie nemocníc sa skladáme všetci. Vďačiť za to môžeme Rudolfovi Zajacovi a jeho „reformnému tímu“.
Nemocnice však peniaze zúfalo potrebujú, preto si mnohé idú privyrábať zriaďovaním vlastných lekární. Táto pridružená výroba im však v žiadnom prípade nedokáže vykompenzovať straty, len ich čiastočne zmierni.
Keďže zákon zachovanie hmoty platí aj v slovenskom zdravotníctve, tak jednotlivé zariadenia by mali vyvinúť tlak na zmenu legislatívy, aby ziskové prevádzky získali späť. No a tu sa môže ukázať, ako úprimne to s tou ľavicovosťou myslí Smer.