Ak by išlo o ľudí s príjmami nad 2 750 eur mesačne, ktorých plánuje zdaniť vyššou sadzbou, malo by to aj istú vnútornú logiku.
V každom prípade je to rozhodne citlivejší prístup, ako keď chcel nedávno Ľudovít Kaník znižovať rodičovské dávky ľudom bez práce.
Ideologický spor o to, či majú byť dávky plošné, lebo ide o príspevok určený dieťaťu, alebo ho majú dostávať len tí, ktorí sú naň skutočne odkázaní, je paradoxný, lebo aj keď tento princíp socialisti obhajujú, vo svojej podstate je paušálne poskytovanie sociálnych dávok nespravodlivé voči najnižším príjmovým skupinám. Povedané inak: pre zamestnanca s priemerným, resp. nižším príjmom je suma 22,5 eura relevantnou položkou v rozpočte, čo sa o ľuďoch s platmi nad 2-tisíc povedať nedá.
Pochopiteľne, takéto opatrenie neprinesie do štátnej kasy toľko peňazí, ako by to bolo v prípade, keby sa týkalo 40 % populácie (ako to navrhujú ekonomickí analytici). Štát má však aj iné rezervy. V susednom Česku pravicová vláda uvažuje o zavedení 30-percentnej sadzby pre najvyššie príjmové skupiny a ušetriť chce aj rušením a spájaním úradov. Darmo je, keď treba niekde vyhrabať 1,2 miliardy, tak je jedno, či je niekto červený, alebo modrý.