Aj keby nebolo nahrávky Mikuláša Dzurindu, bolo by o čom písať. Pretože jej predchádzal kongres SDKÚ. A na ňom sa, okrem voľby predsedu, ktorá sa opäť odohrala v atmosfére tvrdej súťaže – medzi predsedom a predsedom, prijímala práve „Generálna línia 2010 až 2014“. Dokument, ktorý nezacvendží len svojím názvom (pamätníci vedia, o čom je reč), ale aj obsahom.
Naozaj im v SDKÚ neprekáža, keď v Generálnej línii svojej vlastnej strany zhruba v každom treťom riadku narazia na Fica? Ak nie, nedá sa nič robiť: oni komunisti tiež museli, keď chceli riešiť napríklad nedostatok toaletného papiera, vždy najprv rituálne odsúdiť imperializmus a pásavku zemiakovú… V SDKÚ asi neuveria, ale existujú aj takí ľudia, čo nenechajú na Ficovi nitku suchú, no nemusia ho zato vyhlasovať za podkarpatského bin Ládina – len aby sa mohol vďaka tomu napríklad Dzurinda cítiť ako výkvet čistoty a demokracie.
Lenže takým ľuďom boli asi sotva určené tieto pasáže: „V európskej zahraničnej politike sa vláda Roberta Fica stala poslušným lokajom a vykonávateľom vôle bruselských orgánov.“ Alebo: „Len vďaka aktívnej činnosti SDKÚ-DS v opozícii a našim zahraničnopolitickým aktivitám sa podarilo zabrániť tomu, aby vláda Roberta Fica uznala nezávislosť Kosova“. Alebo odsek, v ktorom sa hovorí, že minulá vláda „oslabovala suverenitu Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu a Európskej únii“. A ešte: „Slovensko musí hrdo a suverénne chrániť svoje záujmy na zahraničnopolitickej scéne, nesmie byť poslušným pritakávačom veľmocí, ako to bolo počas vlády Roberta Fica, keď sme bezhlavo vo všetkom nasledovali Brusel alebo Moskvu.“
Čo si z toho vziať? Že v SDKÚ sa zbláznili, keď v snahe vymedziť sa voči Ficovi siahajú už i po starom slovníku Vladimíra Mečiara a jeho mediálnych propagandistov? Alebo, že ich odpor k Lisabonskej zmluve nebol vyvolaný ani tak tlačovým zákonom, ale že to bolo iba spojenie príjemného s užitočným? Či to, že odmietnutie gréckej pôžičky bolo oficiálnym otvorením éry, v ktorej bude Slovensko pre zmenu užitočným idiotom pre antiintegračné strany v Európe? Že étos nikdy sa nekončiacich reforiem dzurindovcom vyfúkli zrýchlení demokrati zo SaS, a tak sa SDKÚ profiluje ako „vlastenecká“ strana? Alebo, že ten istý biznis, ktorý v 90. rokoch potreboval otvoriť hranice, dnes skôr potrebuje, aby neboli otvorené zasa až tak príliš?
Môže to byť čokoľvek. Aj to, že máme pred sebou zrod novej zahraničnopolitickej doktríny Slovenska. Keby mala byť toto naozaj tá správna možnosť, tak sa ešte len máme na čo tešiť.