Určite ste už počuli, že sa všetko začalo nejakými úvermi v Amerike. Na rozdiel od minulosti, keď mali úvery pevnú úrokovú sadzbu, v posledných 20 rokov bolo v Amerike (čiastočne aj na Slovensku) moderné poskytovať úvery s variabilným úročením. Pritom banky nerátali s tým, že úvery s variabilným úročením majú vyššiu pravdepodobnosť zlyhania ako klasické úvery s pevným úročením.
Medzi rokom 2003 – 2007 americká centrálna banka zvýšila referenčnú úrokovú sadzbu z 1 percenta na 5,25 percenta. Adekvátne zvýšili úročenie aj komerčné banky, a to nielen pre nových klientov, ale aj pre všetkých existujúcich klientov, ktorí mali úver s variabilným úročením.
Predstavte si, že niekto zarobí ročne 10-tisíc dolárov alebo eur a zoberie si úver vo výške 100-tisíc. Ak sú úroky 4 percentá, jeho ročná splátka by mohla byť 6 500 (4 000 úroky a 2 500 istina). Ale keď úroky narastú na 8 percent, platí už ročne 10 500 (8 000 úroky a 2 500 istina). Aj keď sa medzitým jeho plat trocha zvýšil, musel by žiť už len zo vzduchu.
A čo to má spoločné so Slovenskom? Keď nejakí ľudia v Amerike nesplácajú úver, človek si myslí, že je to len problém nejakých amerických bánk. V minulosti to tak aj bolo. Lenže dnes žijeme v zložitejšom svete. Veľa amerických bánk predalo svoje úvery a prenieslo budúce problémy na iných.
Kto kúpil tie úvery, prečo a kto to zorganizoval? Zorganizovali to tzv. investičné banky v New Yorku, ktoré okrem iného vyvíjajú aj nové finančné produkty. Ich najdôležitejšou inováciou bolo práve to, že kúpili od regionálnych bánk veľa úverov a premenili ich na dlhopisy, ktoré uviedli na burzu. Tieto dlhopisy nakúpili investori z celého sveta.
Tieto nové typy dlhopisov boli vydané v celkovej nepredstaviteľnej sume okolo 2 000 miliárd dolárov. Zamestnanci týchto investičných bánk, ktorí konštruovali tento nový typ dlhopisu, sú nazývaní aj seba nazývali ,,Master of the universe” (majstri vesmíru). Na Slovensku obľúbený výraz majster sveta nepoužili, pretože by to bolo príliš skromné. Zo všetkých zamestnancov na svete zarobili najviac. Žiaľ, títo majstri vesmíru urobili dve chyby.
Po prvé, nerátali s tým, že keď úroková miera prudko vzrastie, veľa úverov s variabilným úročením nebude splácaných (pozri vysvetlenie predtým). Po druhé, títo majstri vesmíru nezohľadnili to, že lokálne banky boli od momentu, keď vedeli, že môžu predať úvery, pri poskytovaní úverov menej opatrné, ako sú, keď vedia, že budú mať poskytnuté úvery na krku nasledujúcich dvadsať rokov. Tým, že neboli tieto dva aspekty v kalkulácii zohľadnené, nemali spomínané dlhopisy takú hodnotu, akú majstri vesmíru vyrátali.
A ako následne vznikla globálna finančná kríza, že dnes pracovníci v Košiciach a Žiline strácajú prácu, to sa dozviete v ďalších článkoch tohto seriálu.
Seriál: Hospodárska kríza, aká ešte nebola
Táto kríza je síce veľmi zložitá a má veľa rôznych aspektov, ale napriek tomu je možné ju pochopiť, keď je dobre a prehľadne vysvetlená. A presne to je cieľom nášho seriálu. Budeme sa snažiť postupne vysvetliť každú dôležitú časť tak, že vznikne prehľadný obraz ako kríza vznikla a ako pôjde ďalej.
Názvy častí seriálu:1. Ako sa to začalo (28. 2.)
2. Stáli sme pár dní pred zrútením finančného sveta (3. 3.)
3. Od svetovej fi nančnej krízy k hospodárskej kríze na Slovensku (6. 3.)
4. Čarovanie s peniazmi (10. 3.)
5. Živý experiment s ľudstvom (13. 3.)
6. Aké účinné opatrenia sa dajú robiť na Slovensku? (17. 3.)
7. Ako sa správajú banky v kríze (20. 3.)
8. Budeme raz musiet splácať naše štátne dlhy? (24. 2.)
9. Kto sa bude mať na Slovensku horšie a kto lepšie? (27. 3.)