Nad jeho slovami sa však netreba veľmi vzrušovať. Vystihuje ich názor, podľa ktorého bol výrok francúzskeho prezidenta určený predovšetkým francúzskym voličom. Sarkozyho postoj navyše naráža na jedno zásadné úskalie – ak by si mala automobilka PSA Peugeot Citroen zbaliť kufre a opustiť Trnavskú tabuľu, musela by o tom rozhodnúť predovšetkým sama. Firmy sa totiž riadia ekonomickými ukazovateľmi a nie názorom politikov. Niektoré reagujú na krízu obmedzením výroby, prepúšťaním, niektoré odchodom. Ale vždy na základe vlastného rozhodnutia.
Veď rovnako investori vstupovali pred časom na Slovensko najmä preto, lebo to bolo pre nich výhodné. Pravdaže, výhodné to bolo aj pre krajinu. Stačí si totiž spomenúť na hrozivé dôsledky politiky v rokoch 1994 až 1998, keď zahraničné investície prúdili do okolitých štátov, zatiaľ čo Mečiarova úderka rozdávala podniky za babku „poctivým slovenským podnikateľom“. Až neskoršia zmena tohto kurzu a príchod investorov sa podpísali pod hospodársky rast, vďaka ktorému teraz Slovensko vstupuje do krízy v relatívne dobrej pozícii.
Politikom – a platí to aj pre Sarkozyho – neostáva nič iné, len rešpektovať ekonomické zákonitosti. Len ťažko sa im podarí „lámať ich cez koleno“ a prispôsobovať vlastným želaniam. Trpkú príchuť dodáva Sarkozyho slovám akurát fakt, že ide o nebezpečný politický trik: ukazovať prstom na niekoho, kto je kolektívnym vinníkom „našich problémov“, či už to majú byť Slováci, Česi, prisťahovalci, alebo ktokoľvek iný. Ale čo robiť, keď populizmus funguje rovnako dobre v Bratislave i v Paríži?
DISKUTUJTE: Ohrozí iniciatíva francúzskeho prezidenta výrobu áut na Slovensku?