„Nutnosť“ konsolidácie verejných financií tak v najbližších dňoch vyženie do ulíc v Česku tisíce nespokojných demonštrantov. Tým sa opäť potvrdzuje, aké rozdiely sú medzi občanmi bývalého spoločného štátu. Podobné úsporné opatrenia, ktoré mali dokonca oveľa väčší dosah na kvalitu života ľudí, zažilo aj Slovensko. No na rozdiel od našich západných susedov azda s výnimkou lekárov k žiadnemu zásadnému protestu u nás nedošlo.
Česká spoločnosť sa nebojí prejaviť svoj nesúhlas, čo sa o tej slovenskej povedať nedá. Trend je skôr opačný. Kým dva roky po revolúcii prejavilo ochotu zúčastniť sa na povolenej demonštrácii 64,8 % občanov Slovenska, v roku 2008 to bola už len necelá tretina (30,9 %).
Príčiny sú iste v rozdielnych hodnotových orientáciách, ktoré sú ovplyvnené kultúrnymi, sociálnymi a ekonomickými faktormi, čo sa v prípade Slovenska prejavuje v pasívnejšom prístupe k životu a menšej ochote organizovať sa, čoho dôkazom je aj klesajúca účasť ľudí v odboroch.
Lenže spoločnosť, ktorá si nechá „skákať po hlave“, raz môže dospieť do bodu, z ktorého už nebude kam ustupovať, a jej reakcia bude o to radikálnejšia.