Aspoň by sa to dalo nepriamo odvodiť z utorňajšieho vyhlásenia, že minister chce mať zo Slovenska Singapur. Pravda, na tlačovej konferencii hovoril skôr o zjednodušovaní podnikateľského prostredia. To je však problém podobných prirovnaní. Chýba kontext. Miškov sa asi snažil povedať, že ak dáme podnikateľom voľnejšiu ruku, budeme bohatí ako Singapur. V Somálsku je byrokracia ešte menšia ako v Singapure. Hovoriť však, že budeme ako Somálsko, by asi neznelo tak dobre.
Začiatkom 90. rokov Vladimír Mečiar sľuboval, že do siedmich rokov dobehneme Rakúsko. Lanárenie do druhého dôchodkového piliera sprevádzali reči o švajčiarskych dôchodkoch. Medzitým sme sa ešte mali stať keltským tigrom východu.
O rýchlom dobiehaní Rakúska sa už veľa nehovorí a dávať dnes za vzor Írsko by si asi trúfol iba politický samovrah. Takže sa hľadajú exotickejšie vzory.
Urputné hľadanie modelov však v podstate ilustruje, že politici nemajú nič iné, čím by ľudí nadchli. Špeciálne táto vláda sama seba vníma ako akýsi zbor superúčtovníkov. V niečom je to dobre. Po prešľapoch exekutívy Roberta Fica treba upratať. Politika však nie je účtovníctvo.
Trend ťahajú najmä SDKÚ a SaS. Každá trochu iným spôsobom. SDKÚ má zo slovenských strán relatívne najlepšie prepojenia na západných politikov aj medzinárodné inštitúcie. Preto aj strana, aj ľudia na ministerstvách, ktorí k nej majú blízko, rýchlo reagujú na medzinárodné módne vlny. Na Západe sa teraz nosí zavádzanie fiškálnych rád či vyrábanie rôznorodých indikátorov inovatívnosti a ekonomickej výkonnosti. Aj SDKÚ je „indikátorová“.
SaS sa od začiatku vyhranila ako strana, ktorá chce všetko zjednodušovať a zlacňovať. Preto je ochotná vydupať si zbytočné a nákladné referendum o tom, koľko majú stáť autá členov vlády a či znížiť počet poslancov na sto. Aby cirkusu nebolo málo, frakcia SaS Obyčajní ľudia pred pár dňami navrhla zákon, ktorý by počet poslancov Národnej rady SR skresal na polovicu. Na jeseň sa zrejme dostaneme k číslu päťdesiat…
Niektoré z diskusií, ktoré vláda vedie, sú potrebné. Občania však nechcú od politiky nekonečné debaty o daňových výnimkách. Cez politiku a cez štát si hľadajú identitu. Chcú emócie a chcú vzťah. Niekto môže povedať, že je to nezmyselné. Je to však podobné, akoby tvrdil, že manželka ho má rada preto, že dokáže skvele zostaviť rodinný rozpočet.
Navyše, ak by sme prijali názor, že cieľom politiky je iba zjednodušiť a okresať štát, tak je všetko veľmi jednoduché. Načo napríklad zamestnávať analytické útvary ministerstva financií? Vyrábanie tabuliek by sa dalo za zlomok ceny vykontrahovať dvom-trom ekonómom v indickom Bombaji. A takto ušetriť by sa dalo na mnohých funkciách štátu. V podstate by sme sa mohli dohodnúť, že parlament by mal desať poslancov. Tí by slúžili iba ako výberová komisia. Konkurzom by určili konzultačnú spoločnosť, ktorá by štát potom štyri roky riadila. Boli by sme svetoví. To nemajú ani v Singapure.