Lisabonská zmluva nevytiahne žiadnu krajinu z hospodárskej krízy. Nebola na to určená a nemá nástroje, ktorými by to dokázala skôr ako iné hospodárske opatrenia vlád. Íri len po prisľúbení absolútne nepotrebných výnimiek a dlhom nátlaku pochopili, že na druhý raz by sa patrilo hlasovať za. Nechcú predsa vyzerať ako protieurópski ignoranti.
Áno však platí bez ohľadu na pohnútky voličov. Na to jediné sa treba sústrediť. A zdá sa, že to pochopili aj elity Európskej únie. Keďže ich nátlak zabral na Dublin, s ešte väčšou energiou upreli svoj pohľad na Prahu. Komisia a švédske predsedníctvo to asi robia s dobrým úmyslom, ale neveľmi čistou metódou. Existuje totiž veľký rozdiel medzi tým, čo s úniou robili jej správcovia v minulom storočí a o čo sa snažia tí dnešní.
Keď kolaps sovietskeho impéria priniesol obrovské zmeny v celom svete, zjednocujúca sa Európa reagovala veľkolepým projektom politickej únie. Hoci to bolo správne rozhodnutie, neprišli s ním politici, ktorí by ho za normálnych okolností museli obhájiť vo voľbách. Práve ľudové hlasovanie je totiž možnosťou pre ľudí, aby si vybrali podobu únie, ktorá sa im páči. Lenže európske témy sa v jednotlivých štátoch len málokedy dostali na domácu pôdu a politickú úniu začali skladať dokopy úradníci. Čo je vždy do istej miery nebezpečné…
Predviedol to už počas víkendu Barroso, keď spochybnil legitimitu českého prezidenta len preto, lebo je volený parlamentom. Nielenže nepreukázal svojho demokratického ducha, ale neprípustným spôsobom tak vopchal nos do niečoho, čo do jeho kompetencií vôbec nepatrí. Obuje sa nabudúce aj do všetkých monarchov Európy, ktorí prišli k moci iba narodením?
Pomazané hlavy z Bruselu si musia uvedomiť, že v poslednom období opakujú jednu zásadnú chybu. Príliš tlačia na pílu. Vzďaľujú sa občanom do miery, ktorá už čoskoro nebude prijateľná. Lisabonská zmluva totiž definitívne premení EÚ viac na politickú než akúkoľvek inú inštitúciu. A s takým charakterom sa musí priblížiť ľuďom, otvoriť sa ich názorom a predstavám či vystaviť sa ich nepriazni. Alebo sa stane nedemokratická.
Je jasné, že Európska únia potrebuje užšiu spoluprácu ako soľ. Najmä v čase, keď sa jej postupne chrbtom otáča najbližší spojenec – USA. Lenže takáto požiadavka musí prísť od ľudí, zdola. Inak je Lisabon zbytočný. Bez úprimnej ochoty občanov potlačiť národnú identitu na úkor európskej jednoducho únia silná nebude. Lenže to už je beh na dlhé trate. Zázračný tlak Bruselu tu už nezaberie.